Nuž, keď Národná kriminálna agentúra (NAKA) tri mesiace pred voľbami obviní niekoho z trestného činu ohrozovania utajenej skutočnosti, tak na to asi má dostatočné dôvody, povie si nezaujatý pozorovateľ.
Keďže premiér Peter Pellegrini po zasadnutí Bezpečnostnej rady štátu vznesené obvinenia nepotvrdil ani nevyvrátil, v tomto okamihu s istotou nemôžeme povedať, či Jaroslav Naď naozaj nespáchal niečo veľké. Možné to je, ale…
Ten, kto si prečíta oba body obvinenia, nadobudne pocit, že ide skôr o nepodarenú frašku, ktorej autor sa ani veľmi neunúval dať si čo i len toľko námahy, aby bol jeho príbeh uveriteľný.
Pretože ak sa mal Naď dopustiť trestného činu ohrozovania utajovanej skutočnosti tým, že žiadal od priateľa z bezpečnostného prostredia (v ktorom sa roky pohyboval) informácie, súvisiace s kauzou bývalého dôstojníka ruskej rozviedky GRU Sergeja Skripaľa, ktoré sú v režime utajenia, tak to vyznieva ako zlý vtip.
Ten, kto si prečíta oba body obvinenia, nadobudne pocit, že ide skôr o nepodarenú frašku, ktorej autor sa ani veľmi neunúval dať si čo i len toľko námahy, aby bol jeho príbeh uveriteľný.
Zamyslel sa autor trestného oznámenia, ako tým mohol Naď ohroziť bezpečnosť Slovenska? V štáte, kde rôzni darebáci disponujú nelegálnymi odpočúvaniami, kde mafiáni veselo kšeftujú s informáciami, má byť najväčším bezpečnostným rizikom Jaroslav Naď? To je smiešne.
Ešte smiešnejší je však druhý bod, podľa ktorého mal údajne korumpovať novinára. Už len tá „horibilná“ suma – 300 eur musí každému vyraziť dych! Čo na tom, že novinár mal so Slovenským inštitútom pre bezpečnostnú politiku, ktorému Naď šéfoval, podpísanú zmluvu a všetko je zaevidované v účtovníctve… Zdá sa, že v tomto prípade platí stará ľudová múdrosť, že čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo.
Kauza skôr pripomína povestnú búrku v pohári vody. Na jednej strane stojí štátny zamestnanec, ktorého majetok vyvoláva pochybnosti, či bol nadobudnutý legálne, a ktorý je navyše podozrivý z pokusu o tunelovanie. Na druhej strane stojí človek, ktorý sa na to snažil upozorňovať. Namiesto toho, aby ten prvý vyvrátil všetky podozrenia, zaútočil na toho druhého.
Pod ťarchou množstva káuz azda slovenskej verejnosti trochu otupeli zmysly, ale napriek tomu ľudia ešte stále dokážu rozlíšiť čiernu a bielu.
Pretože ak v skutočnosti niekto predstavuje bezpečnostné riziko pre Slovensko, tak je to predovšetkým Andrej Danko. Veď má nadštandardné vzťahy s predsedom ruskej Štátnej dumy Viačeslavom Volodinom, ktorý sa nachádza na sankčnom zozname EÚ.
Riziko predstavuje aj SNS. Tá dlhodobo sabotuje prijatie Bezpečnostnej stratégie SR, v ktorej sa spomína ako hrozba práve Rusko.
Ako povedal dnes na tlačovke premiér Pellegrini: „Padni, komu padni.“ Možno sa napokon ukáže, že Naď bol napr. cudzí špión, alebo ešte niečo horšie, no z toho, čo vieme, to zatiaľ vyzerá na obyčajnú pomstu.