Režim azda ešte viac ako tento fakt musí škrieť, že hlasovanie sa konalo v mimoriadne pokojnej atmosfére. Ukázalo sa, že Hongkončania nemusia protestovať. Nejde im iba o to, aby niečo ničili či útočili na políciu, z čoho neraz demonštrantov obviňuje režim. Sú spokojní s tým, keď majú možnosť prejaviť svoj názor v pomerne slobodných voľbách. V takých, aké sa vo zvyšku Číny nekonajú.
Mnohí Hongkončania majú oprávnene obavy, že im Peking zoberie aj tie práva a slobody, ktoré im ešte zostali. Najmä, keď vidia, ako ďaleko je ochotný komunistický režim zájsť. Dôkazom je druhá zlá správa pre Peking.
Informácie, ktoré uverejnili mnohé svetové médiá, opisujú paranoidnú technologickú dystopiu, v ktorej diktatúra neváha zakročiť proti tým, o ktorých si myslí, že sú nebezpeční režimu. A dokonca i proti tým, o ktorých len predpokladá, že by nebezpeční azda niekedy v budúcnosti mohli byť. Internačné tábory, prevýchova, vymývanie mozgov sa stali súčasťou života moslimských Ujgurov.
Ide o falošné správy. Tvrdí to propaganda Číny, teda krajiny, kde vládne rozsiahla cenzúra. Peking je dôležitý partner pri riešení takmer všetkých medzinárodných problémov. Treba s ním spolupracovať. Ale pred tým, ako sa Čína správa k vlastným občanom, nesmieme zatvárať oči. Prebudenie by mohlo byť veľmi zlé.