Odohrával by sa na pozadí príbehu bojovo naladenej opozície, ktorá neúnavne búšila do Roberta Fica, no v okamihu, keď išlo do tuhého, cúvla. Bolo by to o húževnatosti šéfa Smeru, ktorý pred rokom a pol dostal knokaut a všetci ho už považovali za odrovnaného, no on sa nevzdával a napokon vyhral.
Áno, vyhral. Hoci voľby sú až o tri mesiace, po tom, čo opozičné strany z demokratického tábora aj ich „nahnedlí“ kolegovia odmietli ísť spoločne do útoku, tak je zrejmé, že Smer si zaknihuje piate víťazstvo v poradí.
Pochopil to aj Igor Matovič, ktorý na tlačovke neskrýval svoj hnev a zlosť na Andreja Kisku. Protesty, happeningy, celá antificovská kampaň, ktorú organizoval šéf OĽaNO – to všetko vyjde navnivoč, a to len kvôli jednému narcistickému mužovi, ktorý už mal všetko – bohatstvo, prezidentský titul, no túžil ešte po úspechu v reálnej politike.
Hoci je všeobecne známe, že Kiska je iba „opozičný tunelár“, ktorý nezískal žiadneho nového voliča, no ostatným berie percentá, Matovič to teraz povedal nahlas. To, že cisár je nahý, rukolapne dokumentoval na dvoch grafoch, ktoré ukázali, že opozičné hlasy sa len preliali ku Kiskovi, v dôsledku čoho sa ocitli hneď tri subjekty v zóne ohrozenia. Zo záchrancu je tak odrazu ničiteľ.
Diagnóza opozičných politikov by sa dala nazvať „posadnutosť Ficom“. Keby ich poslúchol a z politiky odišiel, mnohým by vzal celú ich politickú agendu. Museli by si nejakého Fica nanovo vymyslieť. S programom „lebo Fico“ však uspieť nemôžu.
Hádzať však všetko iba na Kisku by bolo príliš zjednodušujúce. Požiadavka na zmenu je silná, no opozícia dlhodobo nedokáže voličom ponúknuť dôveryhodnú alternatívu a presvedčiť ich, že pri spravovaní krajiny je kompetentnejšia.
Diagnóza opozičných politikov by sa dala nazvať „posadnutosť Ficom“. Keby ich poslúchol a z politiky odišiel, mnohým by vzal celú ich politickú agendu. Museli by si nejakého Fica nanovo vymyslieť.
A to je práve ich problém. Nepochopili, že verejnosť síce podľa aktuálneho prieskumu IVO najviac trápi korupcia, klientelizmus a rozkrádanie, no zjavne nie je presvedčená o tom, že mocou nepoškvrnená opozícia by sa s týmito neduhmi dokázala porátať lepšie. Ak je nejaká strana pri moci tak dlho ako Smer a má za sebou toľko rôznych káuz, dalo by sa očakávať, že opozícia ju hravo porazí. To, že sa tak nestalo, je jej smutnou vizitkou.
Okrem spomínaných neduhov ľudia dlhodobo pokladajú za veľký problém aj nízku kvalitu a dostupnosť zdravotníctva, nízku kvalitu vzdelávania, ako aj nízku vymožiteľnosť práva. Kto by bol dostatočne dôveryhodný a poskytol im zrozumiteľný program, ako chce zmeniť zdravotníctvo, školstvo, a najmä súdnictvo, ten by mal veľkú šancu na úspech.
S programom „lebo Fico“ však uspieť nemôže. Na druhej strane, je prirodzené, že šéf Smeru, ktorý stále zdôrazňuje sociálne aspekty vlastnej politiky a zároveň útočí na nereálne sľuby niektorých opozičníkov, vyzerá dôveryhodnejšie a erudovanejšie.