Internet je na nohách. Jedna časť panej búrlivo tlieska a povzbudzuje ju: „Len tak ďalej!“ Druhá časť sa rozhorčuje: „Keby to bolo v inom garde, stal by sa z počinu zločin!“
Na nedávnych oslavách nežnej revolúcie sa vybral na prechádzku zo Žofína na Národnú triedu Václav Klaus mladší. Viedol za rúčku malú dcérku. Chcel jej ukázať, kde pred tridsiatimi rokmi bojoval a teraz chcel na pamiatku zapáliť sviečku.
Zhromaždený dav ho nielen vypískal, ale mu aj vynadal do zradcov. Nevieme, čo zradil, ani za čo ho vypískali, no dostal riadne! Politik vzal dcérku do náručia a podľa kritikov zneužil dieťa na svoju prezentáciu. Internet aj po tomto incidente šalel.
V tom istom čase, keď sa v našej malej milej karpatskej kotlinke tak častujeme – v poskomunistických krajinách sa z toho stal už folklór – v kolíske modernej európskej demokracie sa mydlia pre brexit. A tiež sa zdá, že si niet veľmi z čoho brať príklad. No predsa! Z postu lídra Dolnej snemovne odchádzal John Bercow. Vídali sme ho na televíznych obrazovkách v talári a s prekrásnymi farebnými kravatami, ktoré tak ostro kontrastovali so zažitou predstavou solídnosti.
V tom kotle, kde je vyšší počet poslancov ako miest na sedenie, vo veľmi malom priestore sa to varí. Panie a páni sú natlačení, telesne si prekážajú i pri menej ťažkých riešeniach, než je rozčesnuté kráľovstvo. On to ukočíroval! Internetom sa stále šíri zvučný hlas mistra Johna Bercowa a jeho: „Order!“ Aj preto získal prezývku Mr. Order – pán Poriadok. „Mám svoje súkromné presvedčenie, ale v parlamente som nestranícky,“ odkázal kritikom v rozhovore pre nemecký denník Die Welt.
Pri odchode z funkcie speakra sa mu poďakoval konzervatívny zákonodarca Edward Leigh aj Barry Sheerman z opozičnej Labouristickej strany. Povedal, že pre radových poslancov bol vždy zdrojom radosti, keď v poslednom desaťročí viedol parlamentné zasadnutia.
Sheerman navyše kritizoval sústredenú mediálnu zlomyseľnú kampaň proti Bercowovi a jeho rodine, keď sa v roku 2015 objavovali odpudzujúce škandálne články o jeho súkromnom živote. Predstavme si, že by Andrej Kiska odsúdil odpornú mediálnu kampaň voči svojmu najväčšiemu súperovi… Ale aj opačne, žeby Robert Fico ocenil svojho súpera vo funkcii prezidenta.
Vznešenosť zaväzuje. Britský parlamentarizmus dostáva pri nekonečnom odchádzaní z Európskej únie na frak, ale tá vznešenosť mu, napriek všetkému, zostáva.
My, ktorí sme nemali to šťastie narodiť sa do slobody, sme odsúdení naučiť sa spolu žiť. Nech by sa nad našimi hlavami striedali akékoľvek režimy a akékoľvek búrky, sme tu stále tí istí ľudia.
Ak pôjdeme cestou, akú nám ponúkajú viaceré médiá i politici, nikdy sa nedožijeme britskej vznešenosti. Mali by sme však pochopiť: „Kým si v ringu, bi sa, no keď ring opustíš, maj k porazenému úctu.“