Odkiaľ prišli levy?

29.11.2019 18:00

Väčšina ľudí nepochybuje, že levy boli do Európy privezené z Afriky. Ale čo keď je to naopak - a levy prišli z Európy do Afriky?

Platí oboje, záleží na pohľade. Pred 135 rokmi, v novembri 1884, sa v Berlíne začala medzinárodná konferencia, kde si európske mocnosti podelili Afriku, podľa vlastných záujmov a pravítka. Nuž a uchmatnúť si kontinent s rozlohou 30 miliónov km² (20 % súše našej planéty), oplývajúci zlatom, diamantmi a iným bohatstvom, to je onakvejší biznis, ako sprivatizovať fabriku.

Britom pripadla jeho východná a južná časť – dnešný Sudán, Keňa, JAR, Zimbabwe. Francúzom zasa západná – asi tucet krajín súčasnej frankofónie. Portugalci dostali Angolu a Mozambik, Taliani Somálsko a kus Etiópie. Naprázdno nevyšlo ani Belgicko: prikleplo si väčšinu Konga. Nemecko získalo Namíbiu a Tanzániu. Španieli dostali iba fliačik, Rovníkovú Guineu, lebo keď je levov pri koristi viac, nie každému sa ujde leví podiel.

Niektorí by na „Kongokonferenz“ radi zabudli, lenže jej dôsledky sa prejavujú dodnes. Kolonializmus sa ňou nezačal, ale ona ho legalizovala, urobila súčasťou vtedajšieho medzinárodného práva. Potom už africké bohatstvo legálne tieklo, kam treba: z Juhu na Sever.

„Nik nekolonizuje nevinne, nik nekolonizuje beztrestne. Civilizácia ospravedlňujúca kolonizáciu je civilizácia chorá, morálne postihnutá, ktorá nezadržateľne volá po vlastnom potrestaní,“ napísal Aimé Césaire.

Tvrdý výrok, lenže jeho autorom nie sme my, ale francúzsky politik, po ktorom pomenovali nábrežie pri parížskom Louvri. Kolonializmus priniesol dlhodobé zisky aj straty. Keby sme dnes žiadali od bývalých koloniálnych metropol, aby sa s nami spätne podelili o zisky, pošlú nás niekam. Zároveň však považujú za normálne, že prevezmeme časť strát.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#kolonializmus #Aimé Césaire #Afrika #západ
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku