NATO v kríze? Takých už bolo!

Summit NATO, ktorý sa koná v Londýne pri príležitosti 70. výročia vzniku aliancie, by mal byť demonštráciou jednoty. Oslavy sú však poznačené vnútornými rozpormi.

03.12.2019 19:00
debata (15)

V situácii, keď Turecko vydiera ostatných členov, Spojené štáty sa k aliancii stavajú vlažne a francúzsky prezident Emmanuel Macron verejne vyhlasuje, že NATO sa nachádza „v stave mozgovej smrti“, aliancia pripomína skôr rozhádanú rodinu, než spoločenstvo, v ktorom platí – jeden za všetkých a všetci za jedného.

Žiadna kaša sa však neje taká horúca, ako sa navarí. Bolo by preto predčasné hovoriť, že NATO je už prekonané. Kuvici síce kuvikajú, že aliancia je mŕtva, no je to skôr zbožné prianie ruských kuvikov, ku ktorým sa pridávajú užitoční idioti zo Západu a jeden ambiciózny kuvik, čo momentálne sedí v Elyzejskom paláci. O kríze NATO sa už v minulosti hovorilo veľakrát, no aliancia vždy znovu potvrdila svoju životaschopnosť.

Jednu z prvých zaťažkávajúcich skúšok zažila v r. 1956, keď Spojené štáty počas Suezskej krízy vyvíjali politický tlak na Francúzsko a Veľkú Britániu. Na oplátku Európania zasa odmietli v 60. rokoch podporiť americkú intervenciu vo Vietname. Vážnu krízu aliancia zažila v r. 1966, keď Francúzsko vystúpilo z vojenských štruktúr NATO, spustilo vlastný jadrový program a de Gaulle zaviedol priamu telefónnu linku do Moskvy. Alebo keď sa pre Cyprs ocitli na prahu vojny jej dvaja členovia – Grécko a Turecko.

Neubehla hádam jediná dekáda bez toho, aby sa aliancia neocitla v nejakej „kríze“ – napr. výrok amerického ministra obrany Donalda Rumsfelda o „starej a novej Európe“, ktorý zaznel v r. 2003 počas vojny v Iraku, rozštiepil spojencov ako azda nič predtým. Napriek všetkému to NATO vždy zvládlo.

V situácii, keď už neexistuje jeden spoločný nepriateľ ako za čias studenej vojny, no vynorilo sa množstvo nových hrozieb, nie je jednoduché zladiť záujmy všetkých 29 členov aliancie.

Kuvici síce kuvikajú, že aliancia je mŕtva, no je to skôr zbožné prianie ruských kuvikov, ku ktorým sa pridávajú užitoční idioti zo Západu.

Je zrejmé, že Poľsko a pobaltské krajiny majú vo vzťahu k Rusku diametrálne odlišný postoj ako Francúzsko, ktoré neustále koketuje s Kremľom. S Ruskom majú vlastnú skúsenosť, a preto trvajú na vojenskej prítomnosti Američanov v Európe.

Nemecko, ktoré vo vzťahu k Rusku stojí kdesi uprostred a nemá „svetové ambície“ ako „grande nation“, je skeptické k návrhom na samostatnú obrannú politiku Európy. „Akékoľvek posilnenie európskej bezpečnosti musí byť zároveň posilnením európskeho piliera NATO,“ odkazuje všetkým nemecká ministerka obrany Annegret Krampová-Karrenbauerová. Nahradenie NATO niečím iným pre Nemcov neprichádza do úvahy, už len z čisto praktických dôvodov – vedia si spočítať, koľko by ich to stálo.

Na druhej strane je pochopiteľné, že Amerika Európe odmieta ďalej poskytovať jadrový dáždnik, ak naň sama adekvátne neprispeje. Zmenili sa aj geopolitické priority USA. Najdôležitejším globálnym súperom Ameriky už nie je Rusko, ale Čína, preto okrem financií bude od svojich európskych spojencov požadovať tvrdší postup voči Pekingu.

Možno NATO vyzerá ako rozhádaná rodina. Podstatné však je, že funguje stále ako rodina, kde hlas každého člena má svoju váhu. Umelú jednotu, nanútenú zhora, sme už zažili…

© Autorské práva vyhradené

15 debata chyba
Viac na túto tému: #Nemecko #Čína #Rusko #USA #NATO #Turecko #Emmanuel Macron