Niežeby bol rezort pôdohospodárstva manažovaný bez problémov, ale prijímajú sa nové zákony, veľa sa hovorí o potravinách a krokoch, ktoré majú pribrzdiť rast ich cien. No školstvo?
Po búrlivom začiatku súčasného volebného obdobia, keď učitelia chodili na protestné demonštrácie a Lubyovej predchodca Peter Plavčan sa snažil spustiť veľkú reformu (neúspešne), nastalo ticho. Pridlhé ticho.
Jedným z argumentov, prečo treba tento rezort reštartovať, sa stal očividný úpadok základného i stredného školstva, na ktoré sme boli kedysi hrdí. Pri porovnávaní v podmienkach Európy, ale aj ostatného sveta to išlo s nami dolu kopcom. Teraz sa uverejnili výsledky testov 15-ročných žiakov – PISA 2018.
Pokiaľ ide o matematiku, trocha sme sa polepšili, v rámci OECD sme sa priblížili k priemeru. Ale prírodovedná a čitateľská gramotnosť zostali aj pod touto „sivou zónou“. Slovenskí chlapci a dievčatá podávajú výkony na takej úrovni, ako ich rovesníci na Ukrajine, v Grécku či v latinskoamerických štátoch.
Logicky by sme sa mali porovnávať s Českom. Lenže tamojší žiaci sa v spomínaných troch zložkách testu v súťaži 79 krajín umiestnili na 21. až 25. mieste. Teda vo všetkom boli nadpriemerní. Lepšie ako Slovensko je na tom i Maďarsko, o Poľsku ani nehovoriac.
Ak chceme držať krok s ostatnou Európu, či dokonca, pokiaľ ide o konkurencieschopnosť ekonomiky, dostať sa do jadra EÚ, musíme mať aj veľa múdrych ľudí. Ale bez lepšieho školstva o tom naozaj môžeme iba snívať.