Vláda napokon stiahla návrh z rokovania parlamentu, čím sa celý spor skončil. Ministerke zdravotníctva Andrei Kalavskej došla trpezlivosť a „zabalila to“ aj ona.
Jej snaha presadiť stratifikáciu nemocníc od začiatku pripomínala povestný súboj s veternými mlynmi. Hovorí sa, že kde je vôľa, tam je cesta, lenže táto cesta bola od samého začiatku zarúbaná…
Ľuďom sa zväčša nezavďačíte. Svoje o tom vedia nielen politici. Keď nerobia nič, tak ich kritizujú pre ich nečinnosť. Napríklad exminister Drucker to od Roberta Fica nedávno „schytal“ na tlačovke – vraj takého lenivého ministra v živote nevidel…
Nuž a keď sa niekto pokúsi o zmenu, tak ako to urobila jeho nasledovníčka Andrea Kalavská, hneď sa ozvali hlasy, prečo chce meniť niečo, čo doteraz ako-tak „fungovalo“.
Nestáva sa často, aby strana sabotovala prácu vlastného ministra. Skôr sa ho snaží podržať a presadiť jeho agendu. V prípade stratifikácie nemocníc to však bola čisto účelová hra, kde o vecné argumenty išlo až v druhom rade.
Všetci vieme, že slovenské zdravotníctvo nefunguje. Reformy boli buď polovičaté, alebo žiadne. Tento dôležitý rezort tak zostal zaseknutý kdesi na polceste. A tých pár hrozienok z neho už dávno vyzobali rôzni chytráci. Síce doň z roka na rok lejeme viac peňazí, no tie v ňom miznú ako v čiernej diere. Ľudí to hnevá, no zároveň sa boja akýchkoľvek ďalších zmien, aby to nebolo ešte horšie ako doteraz.
Skutočný líder, ktorému ide o dobro občanov, má dosť odvahy na to, aby v takejto situácii jasne povedal, že takto to už ďalej nejde, lebo výdavky na zdravotníctvo budú narastať a v rozpočte na ne nebude dosť prostriedkov. Povedal by, že ak dnes v zdravotníctve chýbajú zdravotné sestry a lekári, tak o pár rokov bude ich nedostatok akútny. Vysvetlil by im, že krajina, ktorá je počtom obyvateľov zhruba taká veľká ako jedno veľkomesto, nemôže mať v každom okrese špičkové zdravotnícke pracoviská, ale, že je potrebné nemocnice rozdeliť tak, aby pacient aj pri zložitých a komplikovaných ochoreniach dostal tú najlepšiu starostlivosť. A to mu zariadenia v menších mestách ani pri najlepšej vôli zabezpečiť nedokážu. Personál v nich zväčša nemá dostatok skúseností ani kvalitné vybavenie. To sa dá dosiahnuť len ich špecializáciou.
Reformu podporila väčšina lekárskych združení a je zaujímavé, že aj samotní ľudia dávajú prednosť kvalite pred kvantitou. Prieskumy ukázali, že pri plánovaní zákroku u nich najviac zaváži kvalita zdravotnej starostlivosti a výsledky liečby danej nemocnice. Naopak, najmenej dôležitá je pre nich pri výbere nemocnice jej vzdialenosť od miesta bydliska.
Namiesto toho, aby Robert Fico ľuďom vysvetlil nutnosť reformy, stratifikáciu od začiatku sabotoval. No a Peter Pellegrini, ktorý sa tváril, že ju podporuje, napokon sklopil uši. Je smutné, že reforma, ktorá mala šancu zlepšiť zdravotníctvo, sa stala obeťou chladného predvolebného kalkulu.