Áno, dá sa namietať, že strany, ktoré nechceli brexit, dostali spolu viac hlasov ako víťazný Johnsonov tím a ďalší euroskeptici. Ale pri niektorých opozičných labouristoch ani presne nevieme, čo naozaj chceli. Konzervatívci majú demokratický mandát naplniť výsledky referenda z júna 2016. Voliči vedeli, z čoho si vyberajú.
Absolútna väčšina z nich, samozrejme, nečítala dohodu o vystúpení Spojeného kráľovstva z únie. Ale hádam to ani nikto neočakával. Veď realita je taká, že žijeme vo svete, ktorý v nemalej miere ovládajú chytľavé a neraz vyslovene lživé posty na sociálnych sieťach.
Voľby v Británii sa dokonca dajú označiť za niekoľko referend v jednom hlasovaní. Johnson má v parlamente hlasy na to, aby členstvo krajiny v EÚ ukončil k 31. januáru 2020. Takže to je vybavené. Od 1. februára bude mať únia už iba 27 členov.
Na Britániu nie je veľmi veselý pohľad. Ale je to aj v istom zmysle odraz v zrkadle. Mnohé európske demokracie sa boria s rovnakými problémami. V polarizujúcej atmosfére populizmu a nacionalizmu majú problém riešiť viaceré skutočné i domnelé problémy voličov.
Je to však naozaj len prvý diel brexitu. Británia a EÚ potom pristúpia ku komplikovaným rokovaniam o budúcom nastavení najmä obchodných vzťahov. Ťažké si je predstaviť, že sa to podarí vyriešiť do konca prechodného obdobia, čo je 31. decembra 2020. No Johnson sa ponáhľa. Keďže viac ráz ukázal, že je ochotný urobiť a povedať takmer čokoľvek, aby bol pri moci, bude zaujímavé sledovať, nakoľko sa oprie o pragmatikov v strane alebo skôr o populistov až xenofóbov, ktorí EÚ neznášajú.
Objektom pomyselného druhého referenda v rámci volieb bol šéf labouristov Jeremy Corbyn. Líder ľavice jednoznačne prehral a musí skončiť. Corbyn dokáže pritiahnuť pomerne veľký počet voličov, ale to stačí viac na jeho vlastnú prezentáciu, nie na výhru vo voľbách. Labouristi pod jeho vedením urobili málo, aby presvedčili voličov, že brexit je vo svojej podstate nezmyselný a bude znamenať ekonomické straty. Tie dopadnú najviac na chudobnejších Britov.
Labouristi správne poukazujú na problémy s narastajúcou ekonomickou nerovnosťou či na potrebu riešenia klimatických zmien. No Corbyn o brexite roky iba vajatal. Jeho prívrženci vedú labouristov ako kult predsedu, ktorý dokonca viac ráz ignoroval antisemitské správanie, než ako stredoľavicovú stranu, ktorá musí mať širší záber, ak chce vyhrať voľby.
A tretie symbolické referendum sa počas hlasovania týkalo Škótska. Jeho obyvatelia väčšinovo brexit nechcú. Preto sa posilnila Škótska národná strana. Okamžite to viedlo k výzvam na nový plebiscit o nezávislosti. Čím väčšie ekonomické a sociálne problémy sa v súvislosti s brexitom v Spojenom kráľovstve objavia, tým viac bude narastať škótsky nacionalizmus.
Na Britániu jednoducho nie je veľmi veselý pohľad. Ale je to aj v istom zmysle odraz v zrkadle. Mnohé európske demokracie sa boria s rovnakými otázkami. V polarizujúcej atmosfére populizmu a nacionalizmu majú problém riešiť viaceré skutočné i domnelé starosti voličov.
Spojenému kráľovstvu preto treba zaželať veľa šťastia. A budeme ho potrebovať všetci.