Počas blížiacich sa sviatkov môžu nastať dve možnosti. Buď ich politici ľuďom riadne znepríjemnia, alebo si dajú na dva týždne pauzu, no to je málo pravdepodobné.
Z bilbordov s krásami švajčiarskej krajinky v pozadí sa už s konečnou platnosťou preniesla sústredená pozornosť reklamných agentúr na sociálne siete. Ale ani tam sa nevyhýbajú plagiátorstvu. Viac či menej podarené vídejká sú skôr určené širšiemu publiku ako napríklad akademikom. Pravda, aj tí sa už zapojili do straníckeho boja, a to nie veľmi šťastným spôsobom.
Pokusy o kriminalizáciu súperov sa vyskytovali i v minulosti, ale nóvum spočíva v tom, že teraz prerástli na oficiálnu úroveň orgánov činných v trestnom konaní.
Podobne ako v televíznych debatách a na internete aj pri obhajovaní svojej neviny akoby hlavní aktéri podliehali sebaklamu, že práve oni sú tými nepoškvrnenými, najsprávnejšími, jednoducho, svätými za dedinou. Koľko Jánov Nepomuckých, no nadmieru rozvravených, sa v reklamných šotoch, pred kamerami a na tribúnach znovu vyrojilo?
Niektorí vďaka falošným argumentačným schopnostiam túto ilúziu prenášajú zo seba ďalej. Otázne je, koľkých okrem tých skalných presvedčia. Iste, sú aj voliči s večnými klapkami na očiach, takí, čo majú deravú pamäť a veria starým ideálom. A, naopak, nájdu sa takí, čo „nových“ politikov považujú za čistý list, hoci i ten je už dávno popísaný.
Nuž, svätci boli odnepamäti úzkoprofilovým tovarom.