V súčasnosti má každá krajina bývalého habsburského mocnárstva špecificky vlastné adventné trhoviská. O tých v Rakúsku sa tvrdí, že sú najkrajšie. Kto sa chce výborne najesť, nech zamieri do Budapešti, kto rád vychutnáva rozličné drinky, tomu sa odporúča Česká republika, najmä Olomouc. A čo Slovensko?
Naozaj ten, kto sa chce pohľadom pokochať, nech ide do Viedne. Okrem troch ústredných trhov na Ringu má každá štvrť vlastný. Na Spittelbergu si práve pripomínajú 25. výročie usporadúvania tejto akcie v dvoch-troch uličkách. Vari preto, že tam teraz bývajú umelci, majú vždy najkrajšie hrnčeky.
Gro veľkých trhov, ktoré trvajú až do Troch kráľov, tvoria stánky s remeselníckymi výrobkami (aj zo Slovenska). Kiosky s jedlom stoja bokom. Ponúkajú iba niekoľko druhov dobrôt, no punčov je od výmyslu sveta. A sú aj najdrahšie, od 4,20 do 4,80 eura. V Budapešti za ne zaplatíte 900 až 1 000 forintov, teda tri eurá a viac. To aj bohaté porcie vynikajúcej maďarskej kuchyne stoja menej. V Győri je však všetko o tretinu lacnejšie.
V Bratislave, hoci frfleme, sú trhy spomedzi spomínaných metropol najlacnejšie (varené víno 2,50 eura a viac). Určite nie sú také výzdobné ako vo Viedni, no turistickí sprievodcovia tvrdia, že návštevníkom sa najviac páči ich bezprostredná, srdečná atmosféra. Asi preto, lebo sem chodia Bratislavčania a ostatní ľudia zo Slovenska už zväčša v dobrej nálade a rovno celé kolektívy.
Okolo mňa sa zrazu vytvoril hlúčik asi tuctu mládencov z Púchova. Po krátkom družnom rozhovore mi naliali do šálky vlastný calvados so slovami, že inak ten punč nemá patričné grády. Nuž, takí sme my, Slováci.