Bude vojna?

Po tom, ako prezident Donald Trump nechal zabiť generála Kásema Solejmáního, asi každému zišla na um táto otázka.

06.01.2020 19:30
debata (34)

Je úplne legitímna, pretože tak ako atentát na vysokopostaveného predstaviteľa Rakúsko-Uhorska bol spúšťačom prvej svetovej vojny, môže byť atentát na veliteľa špeciálnych jednotiek Kuds Iránskych revolučných gárd spúšťačom tej tretej.

Generál Solejmání nebol len tak hocikto – jeho pozícia v iránskej hierarchii by sa dala prirovnať k postu šéfa amerického Zboru náčelníkov. Navyše, charizmatického veliteľa Iránci považovali za záchrancu pred Islamským štátom. Stal sa národným hrdinom, pretože bez ľudí ako bol on by čierne zástavy Islamského štátu pravdepodobne viali nad celým Blízkym východom.

Ak mala smrť generála Iráncov odradiť od útokov na americké ciele, tak ňou Američania dosiahli pravý opak. Zabitím Solejmáního z neho vyrobili mučeníka a podarilo sa im ešte viac zjednotiť všetkých šiitov.

Ak mala teda smrť generála Iráncov odradiť od útokov na americké ciele, tak ňou Američania dosiahli pravý opak. Zabitím Solejmáního z neho vyrobili mučeníka a podarilo sa im ešte viac zjednotiť všetkých šiitov. Nič totiž ľudí nedokáže zomknúť viac, ako keď sa váš odveký nepriateľ začne miešať do vnútornej politiky štátu, obzvlášť keď ide o Washington, ktorý sa v regióne neteší veľkej obľube… Nie že by predtým v uliciach Iraku a Iránu nezaznievali výkriky: „Smrť Amerike!“, no teraz sú oveľa hlasnejšie a ozývajú sa aj v iných krajinách. Tento atentát skôr posilní autoritársky režim v Iráne.

Summa summarum: ak by sa Teherán za smrť Solejmáního nepomstil, priznal by tým, že jeho pozícia voči Washingtonu nie je taká silná, ako tvrdí. No vzhľadom na to, že Irán nie je v dobrej kondícii – tak po ekonomickej, ako aj vojenskej stránke, je málo pravdepodobné, že dôjde k otvorenému vojenskému konfliktu. Teherán sa však prostredníctvom tzv. zástupných vojen môže Spojeným štátom kruto pomstiť. Napokon, túto stratégiu dlhodobo a úspešne využíva.

Vzhľadom na to, že nikto netuší, čo sa momentálne odohráva v hlavách Ajatolláhov, takáto proxy vojna sa predsa len môže naplno rozhorieť napr. v susednom Iraku, kde bol generál Solejmání zabitý. Čo by to znamenalo, najmä pre Európu si poľahky každý domyslí…

Keď šéf americkej diplomacie Mike Pompeo obviňuje Európanov, že nie sú po atentáte na Solejmáního Spojeným štátom „nápomocní“ (!), má takáto zdržanlivosť svoje dôvody. V prípade, ak by konflikt na Blízkom východe eskaloval, dá sa očakávať ďalšia migračná vlna. A to je asi to posledné, čo si politickí lídri v Európe želajú. Ešte celkom neutíchla kríza z r. 2015, a najmä v Grécku a Taliansku o tom vedia svoje. Ďalší príval migrantov by mohol narušiť už aj tak krehkú stabilitu na starom kontinente.

Európa sa tak ocitla medzi dvoma mlynskými kameňmi – nechce si pohnevať Irán, no zároveň chce zostať zadobre so Spojenými štátmi. To je veľká výzva pre európsku diplomaciu. Hoci Trumpovi ide v tomto prípade najmä o získanie predvolebných bodov, Európa by mala zostať verná svojej tradícii mierotvorcu a ukázať Američanom, že veci sa dajú riešiť aj inak ako násilím.

© Autorské práva vyhradené

34 debata chyba
Viac na túto tému: #Irán #Donald Trump #zabitie Solejmáního