Hoci na takýto zákaz neexistuje žiadny legitímny dôvod, Andrej Danko sa „prezieravo“ snažil zatajiť, že jeho strana sa pohybuje na hrane zvoliteľnosti, čo by mohlo odradiť potenciálnych voličov, aby mu dali hlas.
SNS však nie je jediný subjekt, ktorému rozhodnutie Ústavného súdu nehrá do karát. Vzhľadom na klesajúce preferencie svoje angažovanie sa v tejto veci možno oľutovali aj niektorí opozičníci, lebo výsledky prieskumov zverejnené v nasledujúcich týždňoch ich môžu ešte nemilo prekvapiť…
Nebyť tohto „míľnika“, mnohí by si možno ani nevšimli, že nejaká kampaň prebieha. Hoci na konci minulého roka sa už predvolebne iskrilo, následne bola kampaň preseknutá sviatkami a žiadny politik si počas Vianoc nedovolí ľudí otravovať politikou. Druhým problémom je samotné načasovanie volieb. V zimnom období nie je možné robiť kampaň vonku, čo nie je práve najšťastnejšie. Za zváženie by preto stálo, či by nebolo vhodnejšie vrátiť sa k júnovému alebo septembrovému termínu, ktorý bol z tohto hľadiska oveľa vhodnejší.
Opozícia je skutočne nemohúca, pretože ak 72 percent Slovákov neverí našej justícii, tak téma spravodlivosť a korupcia sa jej núkajú priam na striebornom podnose. Po Kočnerových kauzách by takúto ponuku nezužitkoval iba politický amatér.
Doterajší priebeh kampane bol skôr „vlažný“, čo je vzhľadom na množstvo káuz, ktoré uplynulý rok vyplávali na povrch, dosť prekvapujúce. Opozícia akoby nejavila záujem použiť všetky prostriedky, ktoré doslova ležia na zemi. Stačilo by správne zacieliť a úspech by sa zaručene dostavil. Už len samotný fakt, že Smer je pri moci tak dlho, vytvára tlak na zmenu, no opozícia nie je schopná využiť ani tento tromf. Azda jediný, kto si to uvedomil, je Igor Matovič, čo sa prejavilo aj v jeho stúpajúcich preferenciách. Je preto paradoxom, že na Kiskovom „novoročnom obede“ Matovič chýbal. Ak má opozícia záujem voľby vyhrať a zostaviť vládu, tak bez jeho hlasov to nepôjde. Jednoducho matematika nepustí.
Na druhej strane Trubanove vyhlásenia, že všetci opoziční lídri by mali sedieť v budúcej vláde, a následná reakcia Andreja Kisku, že on ako líder najsilnejšieho opozičného subjektu chce byť iba premiér, svedčia o nedostatku politických skúseností a stratégie. Akože sa to hovorí? Ešte vlka nezabili, už na jeho kožu pili…
Paradoxne na aktuálny dopyt po zmene najlepšie zareagoval Smer, ktorý sa starý obsah v novom balení snaží predať ako „Zodpovednú zmenu“. Pošramotenú reputáciu sa mu ako-tak podarilo zachrániť výmenou na poste volebného lídra, čo bol nesmierne prezieravý ťah. Nekonfliktný premiér Pellegrini (niekedy až príliš) sa popri prezidentke Čaputovej teší u ľudí vysokej dôvere, čo sa nedá povedať o jeho predchodcovi.
Navyše Smer sa snaží osloviť voličov mixom pozitívnej a negatívnej kampane. Na jednej strane prezentuje sociálne výdobytky končiacej vlády a na druhej strane negatívnou kampaňou upozorňuje na nekompetentnosť opozície.
Tá je skutočne nemohúca, pretože ak 72 percent Slovákov neverí našej justícii, čo je po Chorvátsku druhý najhorší výsledok v EÚ, tak téma spravodlivosť a korupcia sa jej núkajú priam na striebornom podnose. Po Kočnerových kauzách by takúto ponuku nezužitkoval iba politický amatér.