Nejde zďaleka len o eurofondy, no skôr o pozíciu vo svete, ktorú pre náš štát zaisťuje únia. Na druhej strane je nevýhodou spoločenstva jeho ťažkopádnosť pri hľadaní rýchlych riešení. Oblasť, kde EÚ ťahá slabo za povraz, je príjmová nerovnosť.
Slovensku v tejto kľúčovej otázke nezostáva nič iné, iba na ňu upozorňovať a usilovať sa o rázne riešenie v rámci EÚ. Situácia je už teraz alarmujúca. Nič proti pokroku, ale to, čo vo svete robia technologické giganty, je zhŕňanie kapitálu na jednu obrovskú kopu. Konkurencia v oblasti technológií kríva na obe nohy a vlády zlyhávajú jedna po druhej v otázke regulácie aj zdaňovania ziskov gigantov.
Za úspech by mal mať každý viac, no vlády sú tu na to, aby to všetko bolo s mierou. Nie je možné, aby si úspešní podnikatelia za pár rokov nakopili toľko, že zabezpečia celé generácie svojich potomkov, a súčasne bežní zamestnanci musia pracovať od rána do večera, aby si zaistili aspoň omrvinku z toho, čo majú bohatí.
Slovensko prichádza o stámilióny až miliardy eur. Keď si niekto zapne sociálnu sieť a sleduje tam reklamu, alebo kúpi tovar cez globálny internetový portál, štát môže na príjmy z daní zabudnúť.
Príkladom, ktorý bije do očí, sú príjmy firiem ako Apple, Microsoft, Amazon, Facebook a Alphabet (Google), ktoré majú hodnotu štyri bilióny dolárov. Oproti tomu chudobnejšia polovica ľudstva sveta, ktorú tvorí 3,6 miliardy ľudí, má majetok len za zhruba pol bilióna dolárov. Navyše majetok gigantov rastie rýchlym tempom a vie sa zdvojnásobiť už za jeden rok. Aby to nestačilo, technologické esá odvádzajú v štátoch, v ktorých generujú svoje tržby, iba minimálne dane.
Sféra biznisu cez internet ide v podstate v šľapajách firiem prevádzkujúcich platobné systémy. Tieto spoločnosti sedia na svojich technológiách a počítajú nekonečné tržby. EÚ túto oblasť zregulovala, no je to stále málo.
Ide najmä o oblasť zdaňovania. Aj Slovensko takto prichádza o stámilióny až miliardy eur. Keď si niekto zapne sociálnu sieť a sleduje tam reklamu, alebo kúpi tovar cez globálny internetový portál, štát môže na príjmy z daní zabudnúť. Na domácom piesočku sa snažíme pri malom súdku zvýšiť efektívnosť výberu daní a prerozdeliť kapitál, ale veľký súdok aj tak leží nedotknutý bokom.
Niet divu, že potom chýbajú peniaze v školstve či zdravotníctve a tak, ako sa menia vlády, ľudia nevidia veľký pokrok. Každé štyri roky pred voľbami, podobne ako teraz, prichádzajú sľuby od politikov, že tu bude raj, a potom sa ďalšie štyri roky udejú iba kozmetické zmeny. To, že štát udržuje slušné dôchodky a zdravotníctvo v akom-takom stave, sa dá považovať za malý zázrak. Nehovoriac o tom, že sa nájdu peniaze i na obedy v školách zdarma či bezplatné vlaky. To všetko je však na úkor budúcnosti.
Ak totiž EÚ nezatočí s technologickými gigantmi a poriadne ich nezdaní, štát príde o cenné príjmy a politici budú musieť zaradiť pri svojich rozšafných nápadoch spiatočku. Kam sa hrabeme, keď sa riadime lákavými sľubmi na predvolebných bilbordoch, na ktoré štát v skutočnosti nemá do budúcnosti peniaze.