Putin na jar 2008 nemohol tretíkrát za sebou kandidovať, preto do Kremľa poslal Medvedeva a dočasne prevzal jeho funkciu šéfa vlády. O zásadných veciach však potom naďalej nerozhodoval nový prezident, ale bývalý. Dirigoval Putin, držal sláčik na druhých husliach, ktoré hral Medvedev.
Keď sa Putin v máji 2012 znovu nasťahoval do Kremľa, politická životnosť Medvedeva sa odvíjala od toho, dokedy nezačne byť svojmu šéfovi na príťaž. Ten si teraz uvedomil, že už nepochybne nastal čas zbaviť sa sluhu.
Odchod 54-ročného Medvedeva z čela vlády určite na pokyn 67-ročného Putina nevyznieva prekvapujúco. O jeho konci sa špekulovalo už dlhšie. Rusom sa začal nepáčiť čoraz viac, preto si šéf Kremľa nemohol dovoliť, aby sa zhoršujúci imidž predsedu vlády premietal do jeho vnímania voličmi.
Kým Medvedev žiaril zvlášť na jeseň 2008, keď s ním ako s prezidentom sympatizovalo viac ako 80 percent občanov, po návrate na post premiéra sa o pár rokov začal prepadávať.
Stratenú popularitu si Dmitrij Medvedev nedokázal získať späť. Nemal šancu…
Výrazne sa o to pričinil investigatívny videodokument, ktorý odhalil, že má luxusné nehnuteľnosti nielen doma, ale aj v zahraničí, a údajne dokonca vlastní i dve jachty. Netrvalo dlho a prestal sa pozdávať už viac ako trom pätinám Rusov. Naopak, obľúbenosť Putina nikdy nespadla pod úroveň 60 percent.
Stratenú popularitu si Medvedev nedokázal získať späť. Nemal šancu. Prispel k tomu aj zámer vlády zvýšiť vek odchodu do dôchodku. Veľmi nepopulárne opatrenie, ktoré si však vyžaduje matematika klesajúcej pôrodnosti a predlžujúceho sa života.
Na druhej strane si Medvedev nedával pozor na jazyk, keď napríklad počas návštevy Krymu šokoval arogantnou reakciou na možné zvyšovanie penzií. „Peniaze nie sú. Držte sa," šplechol dôchodcom do tváre.
Je zjavné, že Putin načasoval odchod Medvedeva tak, aby sa pokúsil Rusov presvedčiť, že s ním prichádza nová éra napriek tomu, že riadi štát už dvadsať rokov (od 31. decembra 1999). Zmena nastala v rovnaký deň, ako šéf Kremľa predniesol tradičné posolstvo o stave štátu, v ktorom sľuboval ľuďom lepšiu budúcnosť.
Putin si vybral za nástupcu Medvedeva v zahraničí málo známeho Michaila Mišustina, vzdelaním ekonóma, ktorý šéfuje daňovému úradu. Nevieme, či v prvom rade stavil na úplne lojálneho človeka, alebo najmä vzal do úvahy jeho odborné schopnosti, aby sa pokúsil posunúť Rusko dopredu. Zrejme sa to však snažil skĺbiť.
Tak či onak sa začne špekulovať, či nový premiér je politik, v ktorom si Putin vychováva budúceho vládcu, keď jedného dňa povie, že odchádza do politického dôchodku. Môže sa však rozhodnúť dožiť ako prezident v Kremli, do hlavy mu nikto nevidí.
Náhradník za Dmitrija Medvedeva sa pritom ujme funkcie s vedomím, že bude mať podobnú pozíciu, ako mal jeho predchodca. S politickou životnosťou závislou od vôle Vladimira Putina.