Kľúč na výber potravín, ktoré dostali výnimku, je však mierne povedané zvláštny. Na jednej strane jablká a hrušky, ktoré získali nižšiu sadzbu, na druhej ohrdnutá mrkva. Tá zo zoznamu vypadla spolu s petržlenom. Zmena sadzby by v jej prípade totiž vytiahla zo štátnej kasy ďalších šesť miliónov eur. To si už beztak napnutý rozpočet vraj dovoliť nemohol. Pre rozšírenie potravín s nižšou sadzbou tak tento rok vypadne iba okolo 65 miliónov eur. Pri poslednom znižovaní dane z pridanej hodnoty – napríklad na čerstvý chlieb, maslo či hovädzinu, to bolo až okolo 80 miliónov eur.
Hoci na začiatku sa národniari dušovali, že chcú okrem zdravia apelovať aj na domáckosť, z ich výberu to zrejmé nie je.
Práve spomínané jablká a hrušky totiž bývajú zvyčajne z cudziny, a, naopak, zelenina do nedeľného obeda je skôr z domácich zdrojov. Do výberu sa nedostal ani tvaroh, chýbajú aj domáce čerešne, marhule a slivky. Prebojovali sa tam však viac ako zriedkavé duly. (Mimochodom, kedy ste naposledy videli dulu v bežnej ponuke obchodov?)
Efekt zníženej sadzby na potraviny pravdepodobne vydrží len v prvých mesiacoch roka, potom sa ceny vrátia na vlaňajšiu úroveň. No ak neušetríme, aspoň by sme nemali platiť oveľa viac.
V zozname je aj med, čo iste poteší nielen včelárov. No i čerstvé pečivo a rožky z hmotnostnej kategórie 40 až 50 gramov. Nesmú však byť dopekané. Škoda len, že tentoraz sa daň z pridanej hodnoty znižuje bez záväzku ukázať zmenu sadzby aj na cenovke. Hneď by bolo ešte jasnejšie, ktoré pečivo sa dopeká a ktoré nie. Za čerstvé totiž môžu podľa zákona obchodníci označiť aj to, čo upečú či dopečú vo vlastnej pekárni, ak ju obchod má.
Rozšírenie nižšej dépeháčky prichádza tentoraz s menšou slávou ako pred štyrmi rokmi. Nebolo podpísané žiadne memorandum o spolupráci obchodníkov s vládou, žiadne nablýskané fotografie ani veľké sľuby o zlacňovaní. Dvojité cenovky zaviedol teraz len jeden reťazec. Aj to len na tovary, ktoré nie sú v inej, výhodnejšej akcii. Chýbajú aj monitorovacie tímy, čo striehli na ceny na pultoch. Možno aj preto, že inflácia nepustí a zlacnenie je tak viac či menej len dočasné. Výsledkom nakoniec môže byť len udržanie minuloročných cien.
Vlani totiž potraviny draželi rekordne. Koncom minulého roka si medziročne pripísali vyše päť percent. Hore ich ťahala nielen dobiehajúca ekonomika, ale aj drahšie energie, príplatky za prácu vo výnimočných hodinách či mor ošípaných. V tomto roku, zdá sa, to nebude inak. Príplatky potiahla vyššia minimálna mzda, elektrinu zase rast na burzách, chorobu prasiat nie a nie skrotiť.
Efekt zníženej sadzby tak pravdepodobne vydrží len v prvých mesiacoch roka, potom sa ceny vrátia na vlaňajšiu úroveň. No ak neušetríme, aspoň by sme nemali platiť oveľa viac.