Radosť prezidentky Zuzany Čaputovej z „prelomovej správy“ o zadržaní jedného z bývalých najmocnejších mužov v štáte, ako aj presvedčenie premiéra Petra Pellegriniho, že na Slovensku už „neexistujú chránené osoby, voči ktorým by orgány činné v trestnom konaní nemohli zasiahnuť“, sa ukázali ako predčasné.
Menej optimizmu štvrtok prejavovali predstavitelia opozície v parlamente i mimo neho, keď v tejto súvislosti z brífingu na brífing rozširovali zoznam „mafiánov“, ktorých treba okamžite pozatýkať, až nádejná ministerka vnútra Veronika Remišová by okrem viacerých podnikateľov, sudcov a niekdajších členov vlády poslala za mreže aj nemenovaného „predsedu“, teda Roberta Fica.
Ešteže na tlačovke bývalý vyšetrovateľ NAKA a teraz kandidát na poslanca za hnutie OĽaNO Lukáš Kyselica pribrzdil svojho nového šéfa. Igor Matovič tvrdil, že Trnka už mal sedieť v base aspoň pol druha roka, čo skúsený kriminalista považoval za výrazne prehnané. Jednoducho, nejde to tak jednoducho.
Skôr ako reťazenie vzájomných vzťahov a záujmov politických, ekonomických a bezpečnostných elitných skupín treba za tým vidieť nedostatočné a málo pružné legislatívne možnosti či zastarané pravidlá riadenia na prokuratúre.
Tak sa mohlo stať, že tí, čo sa v napätom období pred voľbami, po ktorých sa zrejme budú rozdávať nové karty prinajmenšom na vyšších úrovniach všetkých rezortov, chceli ukázať vo svetle reflektorov ako muži na správnom mieste, si budú musieť na zaslúžené uznanie ešte počkať.
A spolu s nimi aj celá spoločnosť, aby sa naplnilo známe príslovie padni, komu padni…