Zvykli sme si nielen na zahraničné vína či syry, ale aj na zemiaky z Francúzska! A čo všetko dovážame z Česka: mlieko aj slivkový lekvár. Buď sme zleniveli, alebo rozum potratili.
Slovensko márnotratne utráca obrovské sumy na dovoz všedných potravín, hodnota importu presiahla objem domácej potravinárskej produkcie. To tu roky neplatilo. Sme čistým vývozcom už len obilia, ale vari chceme súťažiť s väčšou a lacnejšou Ukrajinou či s Ruskom? Tomu sa dlhé roky vysmievali, že sa nevie nakŕmiť. Už to neplatí, embargo Rusov nepoškodilo, majú mäso z vlastného obilia.
A čo robíme my? Stávame sa majstrami v prekonávaní negatívnych rekordov. Zámer dosiahnuť 70– až 80-percentnú sebestačnosť do roku 2020 bol z kategórie zbožných želaní. Triezve odhady hovoria, že aspoň 50-percentné pokrytie trhu vlastnými potravinami bude trvať desať rokov a nebude zadarmo.
Nepostačia na to európske zdroje, na zdravé potraviny sa bude musieť zložiť celá krajina. Aj preto, že miliardové podpory z únie sa nevyužili na obnovu zdecimovaného a zastaraného potravinárstva, aj preto, že poľnohospodári a potravinári sa nedokázali združovať a vytvárať efektívne zoskupenia, ktoré by boli sebavedomým partnerom obchodným sieťam.
Klíma na Zemi sa mení, to ona velí spoliehať sa na vlastnú pôdu, ruky a rozum.