Hoci na začiatku sa veľmi snažil, aby zanechal dobrý dojem – veľa hovoril o slušnosti, zmenou rokovacieho poriadku chcel skultúrniť parlament a všemožne sa snažil dištancovať od Jána Slotu, čo ľudia aj ocenili tým, že v rebríčku sympatií sa dostal pred Bélu Bugára i Roberta Fica – verejnosť si ho napokon bude pamätať ako príšerného rétora, ktorého „brepty“ zabávali celé Slovensko. Po poslednej schôdzi NR SR aj ako grobiana.
Kruh sa uzavrel. Napriek tomu, že mu kedysi radil politológ Miroslav Kusý a Béla Bugár ako skúsený harcovník mu na začiatku šéfovania v parlamente podal pomocnú ruku, dojem z jeho politického pôsobenia je viac ako rozpačitý.
Môžete sa pretvarovať, školiť, koľko len chcete, skôr či neskôr sa ukáže, aký ste v skutočnosti človek. Problém nespočíva v tom, či si niekto v parlamente odhryzne z horalky, alebo príde do sály v sandáloch a ponožkách (aj keď je to veľké faux pas), podstatné je, či má v sebe elementárnu slušnosť.
Hoci Andrej Danko chcel mať dôstojnú poslednú schôdzu, to, čo v rokovacej sále predviedol v utorok, bolo vrcholne nedôstojné. Danko sa toľko snažil vymedzovať voči Slotovi, až napokon skončil v jeho šlapajach. Posledné zasadnutie parlamentu sa tak premenilo na stoku.
V slovenskom parlamente sme už zažili kadečo – urážky a klamstvá, vulgarizmy, reči o starých ujoch, podnapitého Slotu, primitivizmus najhrubšieho zrna. Danko svojou troškou prispel do tejto mozaiky zobrazujúcej demokraciu karpatského typu.
Hoci Andrej Danko chcel mať dôstojnú poslednú schôdzu, to, čo v rokovacej sále predviedol v utorok, bolo vrcholne nedôstojné. Danko sa toľko snažil vymedzovať voči Slotovi, až napokon skončil v jeho šlapajach.
Nadávaním poslancovi do feťákov a útokom na prezidentku Danko dehonestoval celý parlament a iba potvrdil, že na túto funkciu zjavne nedorástol. Hoci nedosiahnuteľným etalónom parlamentarizmu je napr. John Bercow, ktorý desať rokov predsedal Dolnej snemovni Spojeného kráľovstva, aj od druhého najvyššieho ústavného činiteľa na Slovensku by človek očakával určitú kultivovanosť a noblesu.
Čo by sme však chceli od človeka, ktorý nie schopný žiadnej sebareflexie? Po tom, čo sa ukázalo, že Danko je plagiátor (čo napokon oficiálne potvrdila aj odborná komisia Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici), mal dávno odstúpiť. Lenže tento falošný doktor nemá ani toľko chochmesu ako plagiátori v iných krajinách, ktorí pochopili, že takéto počínanie je neakceptovateľné a rezignovali.
Nečudo, že dnes SNS bojuje o záchranu. Aký predseda, taká strana. Danko sa oblúkom vrátil tam, kde skončil jeho predchodca. Útechou pre nás všetkých môže byť to, že budeme ušetrení jeho ďalších „breptov“, „trapasov“ a grobianstva.
Na druhej strane, práve vďaka takým persónam ako je Danko si môžeme uvedomiť, akým úpadkom v posledných rokoch náš parlament prešiel a s odstupom času dokážeme spätne oceniť tých, ktorí svojím konaním aspoň trochu pripomínali spomínaného Bercowa.