Ide iba o dočasné riešenie na šesť dní. Všetko ostáva otvorené. Na autobusovú dopravu sú odkázané tisíce zamestnancov, žiakov či chorých ľudí, ktorí sa musia dostať k lekárom. Do každej dedinky nechodí vlak, každá rodina nevlastní auto alebo nemá toľko peňazí, aby sa denne rozvážala do okresného či krajského mesta taxíkom.
Medzi samosprávnym úradom a súkromnou firmou sa mesiace vlečie súdny spor. Jeho korene siahajú do roku 2017, keď Marian Kotleba po porážke v župných voľbách v poslednej chvíli podpísal s dopravcom nevýhodné dodatky k zmluve.
Ani súčasné vedenie kraja nie je bez viny. Župan či vicežupan, ktorí sú nositeľmi „zhodou okolností“ toho istého priezviska, si zrejme naivne mysleli, že súd ten gordický uzol do začiatku roka roztne alebo zatelefonujú šéfovi predstavenstva SAD: „Adriánko, veď neblázni…“
Očividne obe strany stavili na to, že pred voľbami si vláda nebude môcť dovoliť dopravnú anarchiu v jednom z krajov. Ale štát, ktorý v SAD vlastní iba minoritný podiel, nemôže priamo zasiahnuť.
Keď z iniciatívy druhej Dzurindovej vlády túto akciovú spoločnosť sprivatizovali, očakávalo sa, že všetky problémy v prímestskej hromadnej doprave vyrieši trh. Ten sa však nemusí zaťažovať politickou zodpovednosťou či nebodaj svedomím, ako sa dajaký starší pacient dostane do nemocnice alebo deti do škôl.
Lunterovský manažment zlyhal, na čin sa podujali primátori a starostovia z dotknutých okresov. So SAD-kou sa dohodli. Do najbližšej soboty. Čo bude potom, nik netuší.
Naozaj, na koľko mín zákerne nasadených počas Kotlebovho šafárenia ešte v Banskobystrickom kraji narazia?