Hoci preferencie strán sa výrazne nemenia, v pásme ohrozenia sú až tri – KDH, SaS a SNS, čo v konečnom dôsledku môže výrazne zamiešať povolebnými kartami. Z prepadnutých hlasov by síce najviac profitoval Smer, no vzhľadom na jeho nízke preferencie by mu to až tak veľmi nepomohlo.
Naopak, ak by sa SNS prepadla pod päť percent, šance Smeru na vytvorenie vlády by sa prudko znížili. Smer tak musí bojovať o toho istého voliča s SNS, no zároveň v kútiku duše dúfať, že jeho koaličný partner „prelezie“ parlamentný prah. Ten však akoby rezignoval. SNS nerobí žiadnu kontaktnú kampaň, čo je v danej situácii dosť nepochopiteľné, aj vzhľadom na to, že má vybudované regionálne štruktúry.
V „mori neistôt“ je badateľný iba jeden zrejmý trend – trvalý pokles Smeru. Ak ešte na jeseň to vyzeralo, že 20 % je spodná hranica, ktorú nemôže preraziť, aktuálne prieskumy ukazujú, že výsledok Maroša Šefčoviča v prvom kole prezidentských volieb (18,66 %) zhruba zodpovedá výtlaku Smeru.
Smer potrebuje každý hlas, no zdá sa, akoby mu dochádzali sily. To, v čom bol tradične dobrý – v mobilizácii voličov prostredníctvom kontaktnej kampane – zanedbáva. Robert Fico sa síce zúčastňuje na stretnutiach v regiónoch, no Petra Pellegriniho akoby sa kampaň ani netýkala. Ak si myslí, že zaberú jeho plagáty, tak sa mýli. Ľudia ho chcú vidieť, a najmä počuť, naživo.
Kampaň na internete má v dnešnej dobe nepochybne svoje nezastupiteľné miesto, no vzhľadom na to, že z aktuálneho prieskumu agentúry Focus vyplýva, že až 43 % voličov Smeru nepoužíva internet vôbec a celkovo má Smer skôr starších voličov, nemôže sa spoliehať iba na ňu.
Azda najväčším špecifikom týchto volieb je to, že Smer síce slabne, no na preferenciách demokratickej opozície sa to takmer nijako neprejavuje. Posilňujú sa iba Kotlebovci. Znamená to, že oba tábory pokračujú v zákopovej vojne, no ich prestrelka voličov zjavne nezaujíma.
Dá sa povedať, že ak má strana viac videí zosmiešňujúcich opozíciu ako bodov programu, tak je na tom zjavne zle. Kým na začiatku tieto videá pôsobili vtipne, už začínajú byť otravné, lebo aj to najlepšie jedlo, keď sa presolí, prestane chutiť. Klipy hádam pobavia malé deti, no tie nemajú volebné právo…
Azda najväčším špecifikom týchto volieb je, že Smer síce slabne, no na preferenciách demokratickej opozície sa to takmer neprejavuje. Posilňujú sa iba Kotlebovci. Znamená to, že oba tábory pokračujú v zákopovej vojne, no ich prestrelka voličov zjavne nezaujíma. Tí poškuľujú alebo rovno utekajú k ĽS NS. To by malo byť pre všetkých varovaním.
Pravdupovediac, vzhľadom na vlažný výkon opozičných lídrov (česť výnimkám) ani neprekvapuje, že nedokázali podchytiť národne a konzervatívne cítiaci elektorát. Naopak, demonštrácie proti Kotlebovcom iba pár týždňov pred voľbami nepôsobia úprimne, ale skôr ako kalkul. A čo je najhoršie, „opozičníci“ aj v tom najlepšom prípade budú visieť na šnúrke od Kollárových gatí, čo teda nie je bohvieaká perspektíva…
A tak, hoci Smer dostane od voličov šach aj mat, je veľmi pravdepodobné, že v konečnom dôsledku bude výsledkom volieb politický pat.