Chvíľu to síce vyzeralo, že predvolebná kampaň nebude mať žiadnu zásadnú tému a politici sa budú navzájom iba „okydávať“, posledné dni však ukazujú, že možno pôjde (ako vždy) o peniaze.
Novembrová správa o kontrole NKÚ, ktorá upozornila na neefektívne a nehospodárne nastavený mýtny systém, v sebe skrývala výbušný potenciál, pretože štát podľa nej prišiel o neuveriteľných 700 miliónov eur (!).
Ak z „jedného eura mýta dostáva 45 centov štátna Národná diaľničná spoločnosť a 48 centov išlo na účet firmy SkyToll“, tak je zrejmé, že profit z tohto „bomba kšeftu“, má niekto iný, no štát to rozhodne nie je. Pritom poplatky od vodičov nákladných vozidiel mali prioritne slúžiť predovšetkým na opravu a údržbu existujúcej cestnej infraštruktúry…
Štát na mýte prerobil hneď trikrát. Prvýkrát, keď vybral najdrahšiu ponuku, druhýkrát, keď vďaka zlej zmluve skoro polovica výnosov z mýta skončila na účte súkromného prevádzkovateľa, a tretíkrát prerobí, keď bude chcieť mýtny systém odkúpiť.
Nebyť štrajku autodopravcov, tak táto megazlodejina by možno zapadla prachom. Hoci sa táto téma všetkým núkala priamo na striebornom podnose, strany ju trestuhodne ignorovali a zahodili tak príležitosť získať z nej politický kapitál.
Pochopil to však Igor Matovič, ktorý síce nemá nejakú prepracovanú stratégiu, no riadi sa vlastným inštinktom, a ten je v politike niekedy dôležitejší než čokoľvek iné.
„Vďaka statočným úradníkom“ na ministerstve dopravy sa dostal k dodatkom zmluvy so spoločnosťou SkyToll o mýtnom systéme a v piatok tieto informácie zverejnil.
Ukazuje sa, že štát na mýte prerobil hneď trikrát. Prvýkrát, keď v roku 2009 vybral najdrahšiu ponuku, druhýkrát, keď vďaka zlej zmluve skoro polovica výnosov z mýta skončila na účte súkromného prevádzkovateľa, a tretíkrát prerobí, keď bude chcieť mýtny systém odkúpiť. V tom prípade by musel zaplatiť ďalších 400 miliónov eur. Existuje síce možnosť, že by spoločnosť SkyToll systém prevádzkovala aj ďalej, no potom by jej štát musel platiť 100 miliónov eur ročne. Za päť rokov by to bolo spolu 500 miliónov eur.
Ak si zoberieme 700 miliónov, o ktoré štát už prišiel, a k nim pripočítame ďalších 400 miliónov, o ktoré určite príde, lebo sa zmluvne zaviazal, tak dostaneme celkom slušnú „sumičku“ – 1,1 miliardy eur. To už nie sú žiadne fazuľky.
Na porovnanie, celkové výdavky štátneho rozpočtu na rok 2020 predstavujú 18,56 miliardy eur. Na bývanie a občiansku vybavenosť ide 343 mil. eur. Koľko nájomných bytov, ktoré tak zúfalo chýbajú, by sa dalo postaviť za 1,1 miliardy? Ak si zoberieme, že podľa údajov NBS štvorcový meter stál minulý rok v Bratislave 2 148 eur (čo je najviac na celom Slovensku), tak za túto sumu by sa dalo v hlavnom meste postaviť 7 315 bytov s rozlohou 70 m2 (celkovo 51-tisíc m2). A to je len jeden z mnohých príkladov, ako tento štát prichádza o prostriedky, ktoré potom inde chýbajú.
Je prirodzené, že politici, ktorých sa táto kauza týka, budú nevýhodnosť mýtneho systému spochybňovať. Ľubomír Vážny sa už vyjadril, že „stredne cvičený šimpanz by neprijal taký záver ako NKÚ“. Šimpanzom môže byť naše mýto ukradnuté, no uvidíme, čo na jeho trestné oznámenie povedia sudcovia, pretože exminister dopravy si protirečí minimálne v tom, že po 13 rokoch mal systém prejsť do rúk štátu za 1 euro, no v zmluve je uvedených 400 miliónov eur.