Zmluva s diablom a iné omyly demokratických politikov

, 09.02.2020 19:00

V nemeckej spolkovej krajine Durínsko sa ešte v októbri minulého roka konali voľby, ktoré sa skončili patom. Vďaka hlasom extrémistickej AfD sa napokon kancelárom stal Thomas Kemmerich (FDP).

Bolo to však Pyrrhovo víťazstvo, pretože podporou od extrémistov politici CDU a FDP prelomili tabu. Chyba sa stala, už sa neodstane. Koketovanie krajinských zástupcov CDU a FDP s extrémistami poškodilo nielen imidž týchto strán, ale spôsobilo aj obrovský šrám na demokratickej tvári Nemecka. Jednodňový premiér Kemmerich odstúpil.

Teraz ide o to, či poslanci podporia menšinovú ľavicovú vládu (ako sa pôvodne predpokladalo), alebo sa uskutočnia predčasné voľby, z ktorých však CDU vyjde oslabená.

Pat nie je v politike ničím výnimočným. Ide o to, ako sa politici k vzniknutej situácii postavia – či zvíťazí krátkodobý kalkul (košeľa bližšia ako kabát), alebo dajú prednosť riešeniu, ktoré sa azda v danej chvíli nejaví ako najvýhodnejšie, no v dlhodobom horizonte prinesie trpké ovocie.

Aj u nás hrozí, že nadchádzajúce voľby sa skončia patom. Politici síce deklarujú, že s kotlebovcami nie sú ochotní ísť v žiadnom prípade do koalície, no lákadlo moci je veľké. Bola by to však zmluva s diablom, na ktorú by sme doplatili všetci.

Spojenectvom so stranami, ktoré stáli pôvodne izolované na okraji spektra, politici legitimizujú extrém. V konečnom dôsledku sa to obráti proti nim. Pretože ak dobrovoľne odovzdáte kľúče od moci rodiacemu sa autokratovi, poľahky sa môžete ocitnúť v diktatúre.

Politológovia Steven Levitsky a Daniel Ziblatt v knihe Ako umiera demokracia upozorňujú, že k diktatúre sme sa v oveľa viac prípadoch „dopracovali“ legálnou cestou ako ozbrojenou revolúciou.

História nám ponúka viacero príkladov. Asi najznámejší sa odohral v Nemecku na začiatku 30. rokov minulého storočia, kde v dôsledku hospodárskej krízy mali vlády iba veľmi krátku životnosť.

Prezident Paul von Hindenburg využil svoje ústavné právomoci a obrátil sa na Franza von Papena. Ani tomu sa však nepodarilo vyriešiť patovú situáciu v Ríšskom sneme. Zúfalí konzervatívci sa napokon dohodli, že by sa kancelárom mal stať Adolf Hitler. Naivne si mysleli, že sa ako neskúsený politik znemožní a čoskoro padne. Dnes už vieme, ako veľmi sa prepočítali…

Na druhej strane sa v medzivojnovom Belgicku, kde rovnako ako v celej Európe silnel fašizmus, politické elity zachovali oveľa zodpovednejšie. Katolícka strana stála pred veľkou dilemou, či má spolupracovať so svojimi odvekým rivalmi – socialistami a liberálmi – alebo sa spojí s ideologicky bližšou stranou Rex, ktorá však koketovala s fašizmom. Tým, že podporili svojich oponentov, s ktorými síce nevyznávali rovnaké hodnoty, no spoločne stáli na princípoch demokracie, zachránili Belgicko od diktatúry.

Durínska „lekcia“ a dva historické príbehy sú poučné i pre Slovensko. Aj u nás hrozí, že sa nadchádzajúce voľby skončia patom. Politici síce deklarujú, že s kotlebovcami nie sú ochotní ísť v žiadnom prípade do koalície, no lákadlo moci je veľké. Bola by to však zmluva s diablom, na ktorú by sme doplatili všetci.

Stále platí: Extrémistov treba izolovať, a nie legitimizovať!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#Thomas Kemmerich #kotlebovci #Hitler #Hindenburg #extrtémisti #Durinsko #diktatúra #Belgicko #AfD
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku