Teda aspoň to ukázal prieskum na 900 školách po celej republike. Ten zorganizovalo ministerstvo školstva, pod ktoré legislatíva súvisiaca s dotáciami patrí.
Výsledok je to dobrý. Možno aj viac ako dobrý. Sporiť sa teraz o tom, či sa peniaze na obedy pre žiakov investovali dobre, alebo nie, už nemá zmysel. Obce a mestá do jedální investovali nemalé sumy. Vymysleli, ako sledovať to, ktoré dieťa má a ktoré nemá nárok na dotované jedlo.
Otázka zrušenia opatrenia je tak už neaktuálna. Veď prečo by nemohli školáci zdravo jesť za štátne ako napríklad vo Fínsku? Hoci aj doteraz dostávali deti z rodín v núdzi peniaze na stravu od štátu, zavedením tejto dotácie sa možnosti podpory rozšírili.
Druhým bodom plus pre dotáciu na školské obedy je, že sa okrem politických naťahovačiek o ich ponechaní či zrušení rozprúdila aj debata o kvalite stravy.
Peniaze sa tak dostanú aj deťom z takých rodín, čo sa do prísnych kritérií hmotnej núdze napriek skromným podmienkam nezmestia. Alebo sa, či už z hrdosti, či z nevedomosti, o taký obed neprihlásili. Alebo nechceli, aby ich dieťa bolo separované z kolektívu. Tak ako tie rómske, ktoré dostávali za štátne iba suché chleby v oddelených priestoroch jedální.
Ako hovorievala počas svojej 42-ročnej kariéry moja mama učiteľka, takmer v každej triede sa nájde dieťa, čo nemá desiatu. O obede ani nehovoriac. Sama často dávala svoj proviant takým žiakom. Inak sa to končilo v lepšom prípade drankaním od ostatných detí, v tom horšom krádežou chleba.
Ale čo iné môže hladné dieťa robiť? Čakať, kým si niečo uchmatne doma? A má si čo uchmatnúť? Aj preto si myslím, že obedy zadarmo sú dobrým opatrením.
Peniaze na stravu v škole totiž ani v súčasnosti nie sú samozrejmosťou pre každú rodinu. Stačí si spomenúť na už síce troška starší, no stále aktuálny výskum sociológov zo Slovenskej akadémie vied. Podľa neho je pätina detí ohrozených príjmovou chudobou. To znamená, že pre každé piate znamená školský obed, desiata, krúžok po škole či nové oblečenie luxus. A to tu u nás, v strednej Európe!
Ešte ťažšie to majú rodiny s tromi či až piatimi deťmi. Práve tie viacdetné totiž najčastejšie ohrozujú nedoplatky na hypotékach, úveroch, nájomnom či energiách. Práve u nich sa vyskytuje aj vyššia hrozba exekúcií. Doplácajú na to najmä deti.
Chudobou sú výraznejšie zasiahnuté aj rodiny s jedným rodičom. Niekedy stačí dlhšia choroba dieťaťa, nezaplatené výživné a pokazený bojler. A človek, povedzme si úprimne, oveľa častejšie žena matka, sa poľahky ocitne v kolotoči pôžičiek. Vybŕdnuť z nich vôbec nie je ľahké.
Druhým bodom plus pre dotáciu na školské obedy je, že sa okrem politických naťahovačiek o ich ponechaní či zrušení rozprúdila aj debata o kvalite stravy. Veď kto by si z detstva nepamätal neslávne známu vôňu školskej jedálne. Vodnaté polievky či nevábne vyzerajúce kúsky sivej hmoty tváriacej sa ako mäso.
Takže, keď už máme štátnu dotáciu na školské obedy, nebolo by načase spraviť niečo aj s tou kvalitou?