Už len to, že odstúpil premiér aj minister vnútra, bola veľká vec. Hoci spočiatku o vyšetrovaní existovali vážne pochybnosti, o pár mesiacov boli vo väzbe vykonávatelia aj pravdepodobný zadávateľ vraždy. Pred Vianocami sa začal súdny proces a priznal sa už aj samotný vrah. K rozlúšteniu tajničky chýba už len niekoľko posledných okienok – dokázať, kto si vraždu objednal.
Táto kauza síce zmenila Slovensko a veci sa rýchlo dali do pohybu, no jedna lastovička leto nerobí. Vrátiť ľudom vieru v spravodlivosť bude možné, len ak sa podarí urobiť systémové zmeny v justícii.
A tu sa ukazuje prvý zádrh. Politici v záujme upokojenia situácie dokážu rýchlo riešiť problémy ad hoc – napríklad vyšetriť túto kauzu. Systémová „drobná“ práca, ktorá postupne veci mení k lepšiemu, však nepatrí do ich štandardnej výbavy. A pri vyšetrovaní Kočnera sa ukázalo, že naše súdnictvo je v takom zúfalom stave, že potrebuje „totálny reštart“.
Niektorí „noví“ politici majú plné ústa novej politickej kultúry, ale až prekvapujúco veľa starých politických inštinktov. Dalo sa preto očakávať, že krátko pred voľbami „im to nedá“ a z Kuciakovej vraždy sa pokúsia vytĺcť politický kapitál. A strana Za ľudí „nesklamala“.
Druhým problémom je dôveryhodnosť samotných politikov. Za vznešenými rečami o boji dobra zo zlom sa totiž často skrýva len ich osobný záujem a snaha zo všetkého vytĺcť politický kapitál. Veď ako možno veriť niekomu, kto má sám problémy so zákonom?
Napríklad Andrej Kiska po zverejnení druhého videa, ktoré rozhodne nevyzerá ako podvrh, môže už len ťažko tvrdiť, že v kauze pozemky je nevinná obeť. Kompromitujúci rozhovor s Michalom Šuligom ho, naopak, usvedčuje, že musel veľmi dobre vedieť o tom, že pozemky vo Veľkom Slavkove sú kradnuté.
A hoci na kandidátke strany Za ľudí je aj advokátka Mária Kolíková, ktorá sa javí ako veľmi kompetentná osoba na post ministerky spravodlivosti (v minulosti pôsobila v tomto rezorte vo funkcii štátnej tajomníčky), čo z toho, keď na čele strany stojí nedôveryhodná osoba. Nádej, že s novou vládou sa podarí presadiť aj zásadne zmeny v justícii, tak opäť zostáva iba v teoretickej rovine.
Niektorí „noví“ politici majú plné ústa novej politickej kultúry, ale až prekvapujúco veľa starých politických inštinktov. Dalo sa preto očakávať, že krátko pred voľbami „im to nedá“ a z Kuciakovej vraždy sa pokúsia vytĺcť politický kapitál. A strana Za ľudí „nesklamala“. Andrej Kiska s pátosom jemu vlastným navrhol, aby bol 21. február vyhlásený za Pamätný deň Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej. Samozrejme, mohol tých pár dní, kým mu „voliči vo voľbách dajú svoju dôveru“, ešte počkať, no on neodolal pokušeniu.
Kiska, ktorému tečie poriadne do topánok, bude možno ešte rád, ak to uhrá „na Procházku“. Zároveň je zrejmé, že od padlého anjela nemožno čakať, že sa zmení na spasiteľa.