Ale ak je to v prospech zlepšenia postavenia sociálne slabších, môže prižmúriť jedno oko, alebo takéto opatrenie i priamo podporiť.
Vždy skôr, ako keď sa niektorí činitelia Smeru snažia kurizovať konzervatívnej časti spoločnosti, nadmerne sa ich reči krútia okolo záležitostí, ktoré s ľavicovou politikou nemajú nijaký prienik, strašia novou inváziou emigrantov, či dokonca relativizujú choré postoje kotlebovcov.
Uzákoniť trinásty dôchodok a zdvojnásobiť prídavky na deti do ľavicovej agendy určite patrí. Smer s tým mal vyrukovať už dávnejšie, veď to aj sľuboval. Prišiel s tým síce až minútu pred dvanástou, počas vrcholiacej volebnej kampane, no to môžu hodnotovo blízki voliči tolerovať.
Na rozdiel od nezmyselného návrhu na zrušenie diaľničných známok a nekonečného príbehu s názvom Istanbulský dohovor, s ktorými vyštartoval v poslednej chvíli zase Andrej Danko. Ale dobre, SNS je ešte stále koaličným partnerom Smeru, treba jej vyjsť v ústrety…
Pardon si však sotva zaslúžia smerácki poslanci, ktorí chýbali pri hlasovaní o skrátenom konaní v súvislosti s predloženými novelami zákonov. Na čom potom stoja argumenty o tom, ako je dôležité ich ihneď prijať, kým páni a dámy zo Smeru sú rozcestovaní po Slovensku?
Matematika zrejme nie je silnou stránkou ich manažérov. Nevedeli dopredu zrátať nielen to, koľko poslaneckých rúk budú potrebovať pri stláčaní gombíkov v Národnej rade. Nedokázali si spočítať ani to, že prezidentka má k dispozícii na podpísanie zákonov alebo na ich vrátenie štrnásť dní. A voľby sú o týždeň.
Napokon sa ukáže, že celá legislatívna iniciatíva bola zbytočná. Budúci parlament ju môže zhodiť a aj zhodí zo stola. Bez pardonu priamo do koša.