Napriek tomu celé Slovensko na sociálnych sieťach i mimo nich živo diskutuje o „tajných“ prieskumoch, na ktoré sa vyzbierali ľudia, keď ešte hrozilo, že bude platiť 50-dňové moratórium. Ako sa hovorí, zakázané ovocie chutí najlepšie, a v tomto prípade platí dvojnásobne, že zakazovať niečo v digitálnej ére nemá žiadny zmysel. A tí, čo internet nemajú, sa výsledky poľahky dozvedia napríklad z českých médií, ktoré ich môžu zverejňovať úplne legálne.
Dalo by sa povedať, že zámer uprieť občanom právo na informácie vyvolal takú protireakciu, o akej sa pravdepodobne navrhovateľom kontroverzného zákona, ani nesnívalo. Všetci tí, čo za tento paškvil hlasovali, si vyrobili veľkú hanbu a nijako si tým nepomohli. Je to ponaučenie aj pre všetkých tých politikov, ktorí by do budúcnosti chceli nejakým spôsob obmedzovať práva občanov. Mali by si veľmi dobre premyslieť, čo robia, lebo to môže mať nežiaduce vedľajšie účinky a v konečnom dôsledku sa to všetko môže obrátiť proti nim.
Navyše je veľmi nefér a dvojtvárne, keď si politické strany dávajú robiť prieskumy prakticky až do volieb, no toto právo upierajú ostatným ľuďom. Tak ako pred zákonom neexistujú rovní a rovnejší, nemôžu byť informovaní a informovanejší.
Načo je moratórium? Tak ako v legislatíve existujú rôzne archaické zákony, nad ktorými sa dnes iba pousmejeme, tak aj predvolebné moratórium je anachronizmus, ktorý nepatrí do 21. storočia. Svoj pôvodný účel už neplní a asi ani plniť nemôže.
Navyše už pri predchádzajúcich voľbách sa jasne ukázalo, aký negatívny vplyv na informovanosť voličov má moratórium. Verejnosť, na rozdiel od zástupcov politických strán, ktorí mali vlastné prieskumy, nemala informácie o tom, že kotlebovci sa v závere kampane značne posilnili. Ak by vtedy ľudia disponovali týmito informáciami, mohli by sa ešte zmobilizovať a teoreticky mohli voľby dopadnúť inak…
Absurdnosť predvolebných obmedzení sa ukazuje aj v iných prípadoch. Od polnoci zo stredy na štvrtok začne platiť aj volebné moratórium. Strany nesmú viesť kampaň a médiá o tom informovať. Celá krajina je pritom oblepená bilbordmi, z ktorých sa usmievajú nádejní kandidáti na poslancov. A zjavne sa ešte dlho po voľbách budú, kým ich niekto neodstráni…
Okrem toho, hneď ako si človek zapne internet, valia sa naňho politické posolstvá. Menej násilná forma je tá, keď ľudia na sociálnych sieťach jasne deklarujú svoju politickú príslušnosť, ako aj sympatie či antipatie voči politickým subjektom. No mnoho je aj takých, ktorí so zápalom misionárov hlásajú svoje pravdy a snažia sa ostatných „obrátiť na pravú vieru“.
Načo je potom teda moratórium? Tak ako napríklad v Spojených štátoch, ale aj inde existujú v legislatíve rôzne archaické zákony, nad ktorými sa dnes iba pousmejeme, tak aj predvolebné moratórium je anachronizmus, ktorý nepatrí do 21. storočia. Svoj pôvodný účel už neplní a asi ani plniť nemôže.