Prečo máme ísť voliť?

, 28.02.2020 19:00

Pred sto rokmi dostali obyvatelia Slovenska – bez ohľadu na pohlavie a sociálne zázemie - prvýkrát šancu voliť. Bol to revolučný čin, pretože v Uhorsku predtým platil majetkový a neskôr daňový cenzus, takže voliť mohol iba ten, kto zaplatil predpísanú výšku dane. A to v tých časoch bola približne iba štvrtina mužov, celkovo 5 až 6 percent obyvateľstva.

Hoci existovali vážne pochybnosti, či ľudia, ktorí s demokraciou dovtedy nemali žiadne skúsenosti, sú na takúto zodpovednú úlohou pripravení, zvládli to. V nedeľu 18. apríla 1920 svoj hlas odovzdalo až 89,12 percenta voličov na Slovensku, kde vtedy kandidovalo osem strán. Vysokú účasť však treba pripísať aj tomu, že vo voľbách v prvej ČSR bola povinná.

Ide o paradox. Kým v minulosti sa robotnícke a ženské hnutie usilovali o to, aby sa zaviedlo všeobecné rovné právo, teraz, keď tento výdobytok demokracie máme, sa ho mnohí ľahkovážne vzdávajú.

Vraj nemajú koho voliť. Nuž 25 strán je dostatočne veľa na to, aby si mali z čoho vybrať. Možno až priveľa. Alebo sa azda niekomu cnie po jednotnej kandidátke HSĽS či Národného frontu? To azda nie…

Voľby môžu veľa zmeniť! V dobrom aj v zlom. V minulosti sme sa mnohokrát stali svedkami toho, že nepriateľom demokracie na jej zničenie stačilo využiť mechanizmy samotnej demokracie.

Problém spočíva skôr v tom, že ľudia majú krátku pamäť a sú prieberčiví. Ich prístup k voľbám odráža to, aké sú naše nároky a ako si vyberáme. Dá sa to ilustrovať na jednoduchom príklade: Keď v minulosti niekomu na návšteve ponúkli kávu, mohol si vybrať, či ju chce s cukrom, respektíve s mliekom, alebo bez nich. Dnes ak nie je v ponuke karamelové latte macchiato so sójovým mliekom, poniektorí si radšej nedajú nič. A pritom majú na výber z množstva iných druhov káv.

Demokratická ponuka je dostatočne široká, a keď sa poniektorí oháňajú právom nevoliť, tak sa za tým skrýva obyčajný alibizmus, prípadne intelektuálske elitárstvo.

Nevoliči svoje počínanie radi zdôvodňujú ošúchanými bonmotmi: „Keby voľby čosi mohli zmeniť, tak by ich už dávno zrušili!“ alebo „Všetci kradnú, tak načo voliť?“ Svet však nie je čierno-biely, hoci sa nám to niektorí snažia nahovoriť a voľby redukujú na súboj absolútneho dobra s absolútnym zlom. Ak má však ktosi také očakávanie, je prirodzené, že musí byť sklamaný.

Navyše, keď sa takíto ľudia sami vzdávajú svojho práva, nechajú rozhodnúť aj tých, ktorých by v zákonodarnom zbore možno vôbec nechceli vidieť. Zvyšujú tým pravdepodobnosť, že práve ten druhý tábor bude v parlamente nadproporčne zastúpený. Fňukať potom, že „tí nemali karamel“ a „hentí zasa sójové mlieko“, bude zbytočné. Poľahky sa môže stať, že víťaz nielenže nebude mať zmysel pre takéto nuansy, ale rovno zruší kávu.

Samozrejme, voľby môžu veľa zmeniť! V dobrom aj v zlom. V minulosti sme sa mnohokrát stali svedkami toho, že nepriateľom demokracie na jej zničenie stačilo využiť mechanizmy samotnej demokracie.

Preto treba mať v sobotu na pamäti: Niekto vari nedostane kávu celkom podľa svojich predstáv, ale stále je to káva!

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#voľby 1920 #parlamentné voľby 2020 #nevoliči #dobro a zlo #demokracia #cenzus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku