Ankara má v Sýrii vlastné záujmy. Chce si pri hraniciach vytvoriť nárazník proti Kurdom, akýsi protektorát, kam by sa mohla vrátiť časť z vyše tri a pol milióna Sýrčanov, ktorí našli útočisko na jej území. Nedávny postup asadovcov na sever však ohrozil tieto plány, a navyše vyhnal k tureckým hraniciam ďalší milión utečencov.
Prezident Recep Tayyip Erdogan pochopil, že svoj problém musí riešiť v prvom rade so šéfom Kremľa. Bez pomoci Vladimira Putina by totiž Asadova ofenzíva v Idlibe nebola možná. Dúfať v to, že Moskva, ktorá v záujme posilnenia svojho geopolitického postavenia do sýrskej vojny už priveľa investovala, hodí damaského spojenca cez palubu, však Ankara nemohla.
Erdogan sa dnes s Putinom mohol dohodnúť nanajvýš na pravidlách hry, ktoré zabránia prerastaniu ich zástupnej vojny do priameho konfliktu. Viac si Turecko bez cudzej pomoci od Ruska vynútiť nedokáže.
Ankara zúfalo hľadá spojencov. Prostriedky si nevyberá. V prípade Európskej únie siahla po vydieraní, keď Bruselu odkázala, že na to, aby pred utečencami opätovne zavrela bránu do Európy, už popri peniazoch žiada aj podporu v Sýrii.