Panika a ekonomika

Na satelitných snímkach agentúry NASA zobrazujúcich Čínu v januári a vo februári tohto roku je badateľný jeden zásadný rozdiel: po tom, čo sa minulý mesiac začal šíriť v krajine koronavírus, nad veľkými aglomeráciami rapídne kleslo znečistenie ovzdušia.

09.03.2020 19:00
debata (5)

Peking, Šanghaj či Wu-chan, ktorý je epicentrom epidémie, boli predtým doslova zahalené smogom. Vďaka tomu, že v mestách zatvorili takmer polovicu fabrík a došlo k poklesu automobilovej dopravy, sa situácia značne zlepšila. To je asi jeden z mála pozitívnych príkladov toho, čo so sebou priniesol koronavírus.

Je zrejmé, že podobný scenár sa zopakuje aj u nás. Zatvorené školy, prázdne nákupné centrá, mestá duchov. Epidémia mnohé veci radikálne zjednoduší. Ľudí bude oveľa menej trápiť, či si kúpia nový mobil, ako skôr to, kde zoženú kvalitný respirátor a dezinfekčné prostriedky. Keď nebudú cestovať na zahraničné dovolenky, kupovať nové autá, ba ani chodiť do reštaurácií, ušetria a zároveň sa uľaví prírode.

Je otázne, či iracionálny strach z koronavírusu napokon nebude mať na globálny obchod väčší vplyv ako všetky „antiglobalizačné protesty“ dohromady. A možno napokon zistíme, že cesnak dokážeme vypestovať aj my sami na Slovensku a nemusíme ho dovážať z opačného konca sveta.

To je však veľmi zjednodušujúci pohľad. Takéto správanie sa čoskoro odrazí v spomalení ekonomiky. Odvrátená stránka epidémie sa už vlastne prejavila v prudkom prepade trhov. Index S&P 500 od začiatku roku padol o osem percent. Predminulý týždeň sa udial najrozsiahlejší výpredaj akcií od roku 2008, ktorý bol svojím tempom najrýchlejší v dejinách! Sotva niekoho trápi, že momentálne najviac „schudobnel“ najbohatší človek planéty Jeff Bezos, majiteľ Amazonu, ktorý prišiel o miliardy dolárov. Trápiť by nás však malo to, že schudobneli aj drobní akcionári a menej peňazí v ich peňaženkách znamená aj menšiu chuť utrácať. A tak o prácu prídu ľudia zamestnaní v cestovných kanceláriách, automobilkách, reštauráciách atď.

Mnohé firmy v Európe i na Slovensku sú závislé od dodávok z Číny. Keď sa pretne zásobovací reťazec, tak prestanú vyrábať a napokon skrachujú. V prípade, že majú úvery v bankách, dotkne sa to negatívne aj bankového sektora.

Ten je aj bez toho do veľkej miery poznačený nízkymi úrokovými sadzbami, ktoré sú na historickom minime. Keď na konci minulého roka švédska centrálna banka (Sveriges Riksbank) ohlásila koniec záporných úrokov, zdalo sa, že éra neprirodzene nízkych úrokov sa končí. Bankári dúfali, že sa vráti inflácia a tá posunie úroky do „normálu“. Kvôli koronavírusu však negatívne úroky v eurozóne i ďalších krajinách ešte nejaký čas zostanú. Napríklad americká centrálna banka (Fed) už úrokovú sadzbu znížila.

Je zrejmé, že tak ako sme prežili iné pandémie – prasaciu chrípku, SARS či vtáčiu chrípku – prežijeme aj túto. Lenže panika z koronavírusu je oveľa väčšia ako v predchádzajúcich prípadoch. Je preto otázne, či iracionálny strach napokon nebude mať na globálny obchod väčší vplyv ako všetky „antiglobalizačné protesty“ dohromady. A možno napokon zistíme, že cesnak dokážeme vypestovať aj my sami na Slovensku a nemusíme ho dovážať z opačného konca sveta.

© Autorské práva vyhradené

5 debata chyba
Viac na túto tému: #ekonomika #Slovensko #Čína #globalizácia #globálny obchod #koronavírus