Ona však celú vec videla inak, pretože na tlačovej besede hovorila o „údajnej komunikácii“ s Marianom Kočnerom a podľa nej išlo v kauze o „lynč“ a „svinstvo“. Odstúpila vraj preto, že „mediálno-politický cirkus sa dotýka jej rodiny“ a naznačovala, že celá akcia vyšetrovateľov je na niečiu objednávku. Hoci vo svojej urazenej márnomyseľnosti nedokázala prehltnúť túto horkú pilulku, nešlo o žiadnu verejnú popravu. Jankovská zlyhala a svoj odchod z postu štátnej tajomníčky z funkcie jednoducho nezvládla.
Keď súd uznal Threemu za súdny dôkaz, bolo zrejmé, že bývalá štátna tajomníčka má problém. A keď Jankovskú ako aj ďalšie sudkyne koncom januára postupne „navštívila“ NAKA, zjavne si nešli pozrieť jej činčilový kožuch a luxusné kabelky, ale skôr ich zaujímali dôkazy, či naozaj úkolovala sudkyňu Zuzanu Maruniakovú, ktorá potom ku Kočnerovej spokojnosti „vyriešila“ prvý súd týkajúci sa podozrivej zmenky.
Už vtedy sme na tomto mieste napísali, že vyšetrovatelia urobili tento krok dosť neskoro, lebo podozriví mali takmer pol roka čas, aby zamietli stopy.
Dupľovane to platí aj v prípade policajnej akcie Búrka, ktorá sa uskutočnila v stredu a bolo pri nej zadržaných 13 sudcov. Na druhej strane, už len samotný fakt, že osoba, ktorá sedela v kresle štátnej tajomníčky na ministerstve spravodlivosti a uchádzala sa o post ústavnej sudkyne, bude napokon v Košiciach zohrievať úplne inú lavicu, ako mala pôvodne v pláne, je v našich pomeroch absolútnym precedensom, ktorý treba privítať.
Keď sa tí, ktorí by mali dohliadať nad dodržiavaním zákonov, sami začnú správať ako mafiáni, znamená to postupnú eróziu celého systému. Ak to trvá pridlho, tak to nielenže začne podrývať dôveru ľudí v spravodlivosť, ale začne sa to prejavovať aj v agresivite, ktorá sa nebezpečne snaží ovládnuť verejný priestor u nás. Pretože tam, kde neplatia normy a pravidlá, začína platiť právo silnejšieho.
Keďže Jankovská má pozastavenú funkciu sudkyne, nie je najdôležitejšou zadržanou. Tou je samotná podpredsedníčka Najvyššieho súdu Jarmila Urbancová, čo znamená, že tento súd prišiel o vedenie. Policajný zásah je taký rozsiahly, že dočasne ochromí aj iné súdy. No vzhľadom na to, že slovenskej justícii nedôverujú takmer tri štvrtiny občanov, je to nesmierne dôležitý krok pre jej očistu.
Ako povedal bývalý minister spravodlivosti Daniel Lipšic, sudcovia a prokurátori, ktorí sa spreneverili svojmu povolaniu, sú horší ako mafiáni, pretože „od nich som neočakával nič dobré, ale ľudia, ktorí zastupujú štát, majú konať podľa zákonov, Ústavy SR a zloženého sľubu".
Keď sa tí, ktorí by mali dohliadať nad dodržiavaním zákonov sami začnú správať ako mafiáni, znamená to postupnú eróziu celého systému. Ak to trvá príliš dlho, tak to nielenže začne podrývať dôveru ľudí v spravodlivosť, ale začne sa to prejavovať aj v agresivite, ktorá sa nebezpečne snaží ovládnuť verejný priestor u nás. Pretože tam, kde neplatia normy a pravidlá, začína platiť právo silnejšieho.
Zostáva dúfať, že Ústavný súd ako najvyšší arbiter spravodlivosti je dostatočne nezávislý a pri väzbe pre sudcov rozhodne promptne