Lekárske konzílium síce nezasadalo, no údajne zo zdravotných dôvodov. A skutočne, po vyhlásení výsledkov parlamentných volieb veru nevyzeral najlepšie. Ani sa mu človek veľmi nečuduje.
Po rokoch „politického zápasu o lepšie a spravodlivejšie Slovensko“, ako sám dodáva, potrebuje nejaký čas na regeneráciu. Zostáva síce predsedom strany Za ľudí, ale to je už len jeho ďalší úskok, ako sa potichu vytratiť z politickej scény.
Richard Sulík, ktorý opakovane zdôrazňuje, že v novej vláde musia byť všetci otvorení a ľuďom hovoriť pravdu, to už pred troma dňami prezradil: Kiskovu podpredsedníčku Veroniku Remišovú berie ako šéfku partnerskej strany. Budúca vicepremiérka mu oponovala iba tak troška, zo slušnosti.
Lídri ostatných strán po uverejnení exprezidentovho vyhlásenia tiež len tak, aby reč nestála, vydali zo seba po dve vety vďaky za účasť „vo víťaznom boji proti mafii“. No niekdajšia hlava štátu im v poslaneckých laviciach veľmi neštimovala. Veď majú v živej pamäti, ako ich pred voľbami kádroval, koho pozve na obed, koho nie a komu síce pošle pozvánku, no tak, aby nestihol prísť…
Aj po studenej sprche, ktorá sa vo volebnú noc ušla Kiskovi a jeho najbližším spojencom z PS/Spolu, sa pokúsil vymôcť pre svoju stranu neadekvátne zastúpenie v novej exekutíve. Nepochodil. Prehnané ambície na premiérske kreslo sa mu pred očami zrútili ako domček z karát. Rozhodol sa radšej plnými dúškami si užívať v Poprade zákonné požitky bývalého prezidenta.
Verme, že si pod Tatrami nedá do poriadku len zdravie, ale aj svoje majetkovo-vlastnícke pomery.