Medzi nimi Richard Sulík a Robert Fico. Práve oni dali vzápätí najavo, že sa na rokovaniach parlamentu aj v novom funkčnom období bude blýskať i hrmieť.
Naštartoval to Sulík, ktorý občanom po piatich rokoch voľkania v Štrasburgu pripomenul, že dokáže byť aj veľmi zlostný pán. Iste, uštipačné až jedovaté príhovory Ľuboša Blahu na sociálnych sieťach sa nemusia každému pozdávať, rovnako ako jeho prípadné účinkovanie na čele výboru Národnej rady.
Ale toxické bolo aj to, keď ho predseda SaS označil za „koronavírus, ktorý treba izolovať“. Odplata na seba nedala dlho čakať. Jej terčom sa však paradoxne nestal Sulík, ale líder hnutia Sme rodina.
Nahnevaný Fico farbisto vykreslil jeho životnú, na kontakty s mafiánmi prebohatú anamnézu. To mal byť dôvod, prečo poslanci za Smer nepodporili Borisa Kollára vo voľbách predsedu snemovne. A oheň bol na streche, o slovo sa zase prihlásil Sulík…
Pochopiteľne, na rozdiel od Blahu Kollára bez problémov zvolili. Podľa všetkého aj vďaka hlasom kotlebovcov. Tí mohli byť vtedy spokojní. Veď na základe dohody parlamentných strán mali po štyroch rokoch funkcionárskeho pôstu nominovať šéfov dvoch výborov. S tým by ĽS NS získala aj pre seba dosiaľ neprístupné technické a personálne zázemie. V piatok jej napokon zvolili „len“ predsedu výboru na kontrolu činnosti NBÚ. Zatiaľ.
Tak už nielen voči voličom tejto extrémistickej strany treba byť ústretoví, ako tvrdil počas predvolebnej kampane Igor Matovič. Máme byť benevolentní, či priam ohľaduplní aj k jej predstaviteľom?! Naozaj zaujímavé správy z chrámu slovenskej demokracie.