Trocha pokory, prosím

, 22.03.2020 20:00

Osobný úspech nadovšetko, individualizmus, pohodlnosť za každú cenu. Aj to sú atribúty novej doby. Zodpovednosť, ohľaduplnosť voči ostatným či solidarita, to sa dnes nenosí. Tí, čo sú „in“, sa naučili plnými dúškami hltať to, čo sa im ponúka. Od spoločnosti aj od prírody. Nič však nie je samozrejmé a nič tu nie je naveky. Ani hmotné statky či zdravie.

Vo väčšine miest stoja morové stĺpy. Vnímame ich skôr ako klenoty barokovej architektúry, nie ako hroziace prsty: Pamätaj, živý! Akoby sme sa v ničom nepoučili. Ktože si spomenie, že pred sto rokmi v Európe skosila španielska chrípka milióny ľudí.

Vtedy to bolo biedne, povojnové obdobie. Koronavírus sa však k nám prikradol v časoch hojnosti. O to menej skromnosti, uvážlivosti a sebadisciplíny vôkol nás i v sebe nachádzame. Veď len koľko bohorovnosti sme si vypočuli z úst viacerých politikov na ustanovujúcej schôdzi parlamentu, pri preberaní moci a v následných televíznych debatách! Keby aspoň nastupujúci premiér do omrzenia neopakoval, že v situácii celosvetovej pandémie pracuje aj v nedeľu.

Keď v týchto chvíľach neprejavujú aspoň trocha pokory politické a iné spoločenské celebrity, môžeme to vyžadovať od ostatných? Áno, môžeme a musíme. Aj od tých, čo sa vracajú zo zahraničia a hundrú, že ich štát núti ísť do karantény. Od tých chorých, čo zamlčiavajú svoje čerstvé cestovateľské zážitky a vystavujú tak nebezpečenstvu nákazy zdravotníkov. Od tých, čo sa napriek odporúčaniam hromadne schádzajú v rekreačných strediskách.

Hovorí sa, čo nás nezabije, to nás posilní. My však nepotrebujeme iba novú silu, ale najmä zdravý rozum a pokoru.

© AUTORSKÉ PRÁVA VYHRADENÉ

#koronavírus
Sleduj najnovšie články na našom Facebooku