Okrem rúšok a rukavíc prinieslo prvé zasadnutie parlamentu jeden nebezpečný precedens. Keď sa niekto pokúsi legitimizovať extrémistov prostredníctvom toho, že ich zvolí do parlamentných orgánov, koleduje si o vážny problém, čo sa mu časom môže vypomstiť.
Takýmto prvým zle zapnutým gombíkom je voľba Martina Beluského z ĽS NS za predsedu Osobitného kontrolného výboru NR SR na kontrolu činnosti NBÚ. Je veľká chyba dávať kontrolné výbory niekomu, kto by sám mal byť pod prísnou kontrolou, pretože predstavuje hrozbu pre demokraciu. To, že Najvyšší súd kotlebovcov nerozpustil, neznamená, že nemusíme byť obozretní. Práve naopak! Stále treba mať na zreteli, že väčšina diktátorov sa k moci dostala demokratickým spôsobom.
Politológovia Steven Levitsky a Daniel Ziblatt vo svojej knihe Ako umiera demokracia poukazujú na to, že Mussolini, Hitler, ale aj latinskoamerickí politici ako napríklad Fujimori a Chávez nemuseli robiť žiadny ozbrojený puč, stačilo im využiť slabosti demokratického zriadenia. Ako povedal Joseph Goebbels v roku 1928 – je chybou demokracie, keď poskytuje nacistom „zbrane“, ktorými ju oni zlikvidujú.
Poučení minulosťou by sme preto nemali takéto chyby opakovať. Extrémistov netreba zapájať, ale treba ich izolovať. Mali by zostať v karanténe, lebo len tak sa ich podarí oslabiť.
Zdravý rozum zvíťazil aspoň v prípade nezvolenia Mariana Kotlebu za šéfa výboru na kontrolu činnosti vojenského spravodajstva. Urobiť capa záhradníkom by skutočne nebolo rozumné.
Keď sa Boris Kollár „vyviňoval“, že za Kotlebovo nezvolenie nie sú zodpovední koaliční poslanci, ale „v tomto prípade ho podrazil Robert Fico“, človeku nad jeho slovami zostával rozum stáť, pretože išlo o absolútne nepochopenie situácie.
Keď sa však Boris Kollár v diskusnej relácii na TA3 „vyviňoval“, že za Kotlebovo nezvolenie nie sú zodpovední koaliční poslanci, ale „v tomto prípade ho podrazil Robert Fico“, človeku nad jeho slovami zostával rozum stáť, pretože išlo o absolútne nepochopenie situácie.
Dávať extrémistom do rúk kontrolné právomoci, je ako dávať deťom do rúk zápalky a nabádať ich, nech sa idú hrať do sena. Lenže čo môžeme čakať od človeka, ktorý sám nemá na tomto poste čo robiť.
Andrej Danko bol predmetom oprávnenej kritiky a posmeškov a zdalo sa, že hlbšie už nemôže nik klesnúť. No ak sa predchádzajúcemu predsedovi Národnej rady úspešne podarilo túto funkciu v očiach verejnosti zdevalvovať, v Borisovi Kollárovi má dôstojného nasledovníka. Nielen fašisti v kontrolných výboroch, ale aj on sám na poste predsedu parlamentu je chybou v systéme. Preto tí, čo spisujú petíciu, aby vo výboroch neboli kotlebovci a Ľuboš Blaha, v cudzom oku vidia smietku, no vo vlastnom ani brvno nevidia.
Mimochodom, Ľuboš Blaha, ktorý si svojimi vyjadreniami koledoval o to, aby bol ostrakizovaný, sa šéfom ľudskoprávneho výboru napokon nestal, ale Beluský aj Kollár už na svojich stoličkách sedia… Čo k tomu dodať? Azda len toľko, že rovnaký meter by mal platiť pre všetkých.