Podľa Petra Pellegrniho a ostatných poslancov sprístupnenie údajov, ktoré sú súčasťou telekomunikačného tajomstva, môže viesť k vážnym zásahom do súkromia občanov a k narušeniu ich základných ľudských práv.
Novopečený predstaviteľ strany Za ľudí sa oháňal jednotou národa v krušných časoch a smerácke argumenty označil za primitívne. Ten istý Šeliga však už v stredu v parlamente tvrdil, že Úrad verejného zdravotníctva by mal mať prístup k menej údajom, ako v pôvodnom materiáli požadovala jeho partajná kolegyňa, ministerka spravodlivosti Mária Kolíková. Reagoval tak na seriózne pripomienky mobilných operátorov a na zdesenie novinárskej obce i verejnosti.
Dokonca hlavou krútil nad tým, čo prišlo z Kolíkovej dielne, aj zástupca SaS Ondrej Dostál. Zrejme jeho zlepšenia jednotlivých paragrafov neboli až také primitívne. Napriek prijatiu viacerých pozmeňovacích návrhov za „špehovací“ zákon hlasovali iba vládni poslanci.
Šeliga by si mal uvedomiť, že doba mítingov sa už skončila. Na pôde demokratického parlamentu netreba uplatňovať metódu, že to, čo sa jeden deň vyhlási z tribúny na námestí, na druhý deň už neplatí, a pritom sa tváriť ako antický boh pomsty.
Iste, prežívame mimoriadne ťažké dni. No je fakt, že sa nová vláda pri predkladaní tohto zákona dopustila celého radu chýb, ktoré jej predstavitelia ešte v postavení opozície svojej predchodkyni vyčítali. Šije horúcou ihlou bez toho, aby sa poradila s odborníkmi, a ešte ním rieši aj personálne zmeny v justícii, čo s bojom proti pandémii vôbec nesúvisí.