Popri karanténe, rúškach či zvýšení testovania môže poslúžiť ako užitočný prostriedok v boji proti tomuto nebezpečnému ochoreniu. Môže sa však zvrhnúť aj na nebezpečný nástroj špicľovania…
Tak ako pri mnohých iných veciach, ktoré v zahraničí fungujú, no u nás sme ich zbabrali, aj v tomto prípade pôjde o samotnú realizáciu.
Problémov je hneď niekoľko. Predovšetkým, či je schválený zákon v krátkom čase vôbec realizovateľný. Pretože teraz hráme o čas. Ak by malo toto opatrenie začať platiť povedzme o dva mesiace, tak to bude už s krížikom po funuse.
Ak by inštalácia aplikácie do mobilu bola povinná, mohli by to ľudia považovať za veľmi silný zásah do ich práva na súkromie. Hoci viac ako 90 % obyvateľov považuje doteraz prijaté opatrenia v súvislosti s koronavírusom za primerané, toto už môže byť „cez čiaru“.
Ďalším problémom je presnosť lokalizácie. Ako v rozhovore pre denník Pravda upozornil IT odborník Ondrej Macko, presnosť lokalizácie založenej na BTS vysielacích staniciach nie je vysoká. Informácia, že sa niekto nachádzal ± 200 metrov od nakazenej osoby, je v podstate bezcenná. Vzhľadom na to, že odchýlka vo vidieckych oblastiach je ešte väčšia (pričom v nich žije zhruba 40 % populácie), tak by takéto opatrenie znamenali vyhodené peniaze.
Tretím zásadným problémom je to, že mnoho SIM kariet je registrovaných na firmy, resp. v rámci rodiny iba na jedného jej člena. V dnešnej dobe, keď veľa ľudí používa služobný mobil, je ťažké identifikovať danú osobu. Navyše ak by napr. SIM bola registrovaná na nakazeného človeka, ale využíval by ju jeho príbuzný, ktorý s ňou pravidelne chodí do práce, javilo by sa to ako porušenie karantény.
V neposlednom rade pôjde aj o to, koľko by to všetko stálo. Keďže takýchto prípadov budú desiatky tisíc, monitorovanie si bude vyžadovať nielen veľa peňazí, ale aj ľudských zdrojov. Kde ich zoberieme?
Je preto veľmi pravdepodobné, že vláda siahne skôr po riešení, ktoré sa osvedčilo v Singapure. Keďže tento varovný a ochranný systém využíva GPS, obyvatelia prostredníctvom špeciálnej aplikácie veľmi presne dokážu lokalizovať polohu nakazeného človeka. Aj túto aplikáciu však bude treba zaplatiť, čo je asi ten menší problém. Ak ľuďom zákon vyložene neprikáže, aby si ju inštalovali do mobilu a ponechá sa to len na ich dobrovoľnom rozhodnutí, tak sa výrazne zníži počet jej užívateľov a tým pádom aj účinnosť.
A tu sa dostávanie k jadru celého problému – ak by inštalácia aplikácie do mobilu bola povinná, mohli by to ľudia považovať za veľmi silný zásah do ich práva na súkromie. Hoci viac ako 90 % obyvateľov považuje doteraz prijaté opatrenia v súvislosti s koronavírusom za primerané, toto už môže byť „cez čiaru“.
To, čo funguje v Singapure, nemusí fungovať u nás. Netreba zabúdať, že autokratický režim v tomto ostrovnom štáte sa zvykne označovať za tzv. neliberálnu demokraciu. Keďže ľudia na Slovensku sú na stratu súkromia predsa len citlivejší, vláda by ich mala presvedčiť, že k žiadnemu zneužitiu nedôjde. Dokáže to?