Choroba COVID-19 už zabila vyše 24-tisíc ľudí. Iste, svet mal byť lepšie pripravený. Minimálne sme brali do úvahy varovania viacerých expertov, že to, čo sa blíži, je mimoriadne vážne. Áno, je pravdou, že Čína na začiatku nákazu podcenila, no keď už v januári začala zatvárať mestá, svet viac špekuloval, ako sa to nedá.
Faktom zostáva, že hoci izolácia je základnou obranou proti šíreniu nákazy, štáty aj k nej pristupujú rôzne. Švédsko zostáva pomerne otvorené. Južná Kórea sa spolieha na rozsiahle testovanie a monitorovanie ľudí. Taiwan obyvateľov v karanténe dôsledne sleduje, ale na druhej strane príliš veľa netestuje.
Určite sa nedá očakávať absolútne jednotný postup sveta, hoci čelí katastrofe. V čase kríz ostáva základným inštinktom uzavretie sa do seba. No aj v tomto prípade je pre Slovensko lepšie, že ostáva súčasťou väčšieho celku a má vplyv na jeho rozhodovanie.
Spoločné koronové európske dlhopisy sa nedajú len tak vytiahnuť z klobúka. No určite si zaslúžia zásadnú diskusiu, ako by sa dalo nastaviť ich fungovanie.
Európska únia, či v tomto prípade lepšie povedané Európska komisia, reagovala na krízu pomaly. Dôvod? V zdravotníckej oblasti má mimoriadne obmedzené právomoci. Určite však komisia či predseda Európskej rady Charles Michel mohli oveľa skôr a verejnejšie naliehať na vlády členských štátov, aby sa lepšie koordinovali.
Pomalší postup EÚ využili Čína a Rusko. Každá pomoc, hoci za ňu väčšinou treba platiť, je vítaná a treba sa za ňu poďakovať. Otázne však je, nakoľko sú tieto kroky skutočne ústretové, keď ich propaganda Pekingu a Moskvy tak rada využíva. V tejto chvíli už Nemecko a Francúzsko dodali Taliansku viac rúšok ako Čína. Ale naozaj budeme z tohto robiť nejaké preteky? Nemali by sme.
Ak chce mať únia aspoň aký-taký recept na katastrofu, bude musieť ešte viac spolupracovať. Hospodársky pád je neodvratný, no snaha pribrzdiť ho si asi bude vyžadovať kreatívnejší prístup ako opakovanie zopár ekonomických poučiek.
Slovensko sa rado označuje za fiškálne zodpovednú krajinu. Byť tvrdý na Grécko bola počas finančnej krízy mantra aj vlády Smeru. Teraz je opäť na stole myšlienka spoločných dlhopisov, ktoré by mohli pomôcť štátom s financovaním chodu ekonomík.
"Možno južná Európa mala nejaký svoj názor a nejaké rozpočtovo zodpovednejšie krajiny mali svoj názor,“ povedal po videokonferencii lídrov EÚ premiér Igor Matovič.
Je však sporné, nakoľko takéto delenie vôbec platí. Európska komisia v súvislosti s pandémiou uvoľnila rozpočtové pravidlá. Taliansky premiér Giuseppe Conte požaduje výraznejšie kroky. Jeho hnev je pochopiteľný, veď doma mu denne umierajú stovky ľudí.
Spoločné koronové európske dlhopisy sa nedajú len tak vytiahnuť z klobúka. No určite si zaslúžia zásadnú diskusiu, ako by sa dalo nastaviť ich fungovanie. Štáty EÚ, respektíve eurozóny, teda aj Slovensko, by k nim mali zaujať jasný postoj. Ak sa nájde jednoznačná väčšinová vôľa mať tieto dlhopisy, menšina (Nemecko, Holandsko, Rakúsko, Fínsko) by ich nemala blokovať.