Matovičova koaličná poistka

Tak ako všetko, čo robí Igor Matovič, aj podpis koaličnej zmluvy poslancami je najmä PR akciou, ktorej cieľom je ukázať, že nový premiér robí veci inak a lepšie. Náš právny poriadok pritom pojem koaličná zmluva vôbec nepozná, preto má tento dokument viac politickú ako právnu povahu.

02.04.2020 19:00
debata (69)

To, že všetkým doterajším vládam pri prijímaní takýchto dohôd stačili podpisy lídrov koaličných strán, nepredstavovalo žiadny demokratický deficit. Išlo skôr o prejav dôvery voči partnerom, že každý si dokáže „urobiť poriadok na vlastnom dvore“ a budú môcť spolu vládnuť. Pretože ich poslanci budú hlasovať za vládne návrhy zákonov bez „zajačích“ úmyslov.

Lenže vtedy to boli trochu iné strany. Požadovať od poslancov SDĽ či SMK, aby podpisovali nejaký papier, by pre nich bolo priam urážkou. V tých časoch boli voči svojim stranám lojálni, pretože boli jasne politicky vyhranení a mohla fungovať aj určitá disciplína.

Vládne strany a hnutia v súčasnej koalícii majú od tých štandardných veľmi ďaleko. Sú to v podstate „prázdne nádoby“ a líder, či skôr majiteľ, ich napĺňa podľa vlastných predstáv. O nejakej lojalite na základe ideového presvedčenia nemôže byť ani reči.

To, čo Igor Matovič nazval „gesto voči vlastným poslancom“, je v skutočnosti poistkou, aby sa mu veľmi rôznorodá koalícia nerozpadla pod rukami. Potenciálne nebezpečenstvo predstavuje najmä jeho vlastné hnutie OĽaNO, kde sa na jednej kandidátke ocitli zelení a j kresťanskí aktivisti, ktorých podstate nič nespája.

Pravdou je, že počnúc druhou Dzurindovou vládou, keď sa začal postupný úpadok slovenského straníctva, niektorí opoziční poslanci s vidinou mastnej odmeny „dezertovali“ do vládneho tábora. Procházkova Sieť v roku 2016 predstavovala ďalší zlom v histórii partajníctva, keď si jej poslancov v priebehu niekoľkých mesiacov ostatní doslova rozobrali a strana v podstate prestala fungovať. Ani jedna z koaličných vlád však za uplynulých 30 rokov nemala potrebu „pozichrovať sa“ tak ako tá terajšia.

To, čo Matovič nazval „gesto voči vlastným poslancom“, je v skutočnosti poistkou, aby sa mu veľmi rôznorodá koalícia nerozpadla pod rukami. Potenciálne nebezpečenstvo predstavuje najmä jeho vlastné hnutie OĽaNO, kde sa na jednej kandidátke ocitli zelení aj kresťanskí aktivisti, ktorých v podstate nič nespája. V predchádzajúcom volebnom období sa mu poslanecký klub rozpadol ako domček z kariet a v podobnej situácii sa ocitol aj Boris Kollár, ktorému hneď na začiatku dali zbohom traja poslanci. Tí neskôr hlasovali spolu s vládnymi.

Je príznačné, že podpis koaličnej zmluvy poslancami skritizovala líderka Kresťanskej únie Anna Záborská, ktorá to považuje za neštandardný krok. Práve od tohto krídla OĽaNO sa do budúcnosti dajú očakávať problémy, a to najmä pri presadzovaní kultúrno-etických otázok.

Ani takéto opatrenie však nikomu z poslancov nezabráni, aby sa časom „neodtrhol“. Vďaka podpisu koaličnej zmluvy naňho síce budú môcť ukazovať prstom, no keďže u nás neplatí imperatívny mandát, nebudú môcť od žiadneho „dezertéra“ žiadať, aby sa vzdal mandátu v prospech strany, za ktorú kandidoval. Ibaže by Matovič dal poslancom podpísať nejaký bianko šek. Jeden Gaulieder z mečiarovských čias však hádam stačil…

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba
Viac na túto tému: #OĽaNO #Anna Záborská #Igor Matovič #Boris Kollár #František Gaulieder #koaličná zmluva #kultúrno-etické otázky #vládni poslanci