Už týždne drankáme od Číňanov všemožný zdravotnícky materiál, no keď priletí z Pekingu zásielka, tak ho ofrfleme. Premiér by ho už nahádzal do Dunaja, keby sa iné štáty nehádali, kto ho odkúpi.
Naši ľudia aj viaceré prevádzky sa v prípade chýbajúcich rúšok prejavili ako veľmi iniciatívni a kreatívni. Prečo necháme stáť mašiny v textilných firmách? Prečo tam nenasmerujeme štátne peniaze, ale sa neustále dohadujeme, odkiaľ, koľko a za koľko dovezieme ďalšie milióny ochranných pomôcok? Už ani pri výrobe jednoduchých rukavíc nedokážeme byť sebestační?
Ako najväčší problém sa ukazuje nedostatok prístrojov na pľúcnu ventiláciu. Zo Starej Turej odkazujú, že sú ich do konca júna schopní do nemocníc dodať tri stovky. Prečo vláda nerobí všetko pre to, aby mohli zvýšiť svoju kapacitu?
Boli sme hrdí na veľké automobilky a reťazce menších dodávateľov. Teraz ich zamestnanci sedia doma. To sa medzi nimi nenájde cech či dielňa, ktoré by sa preorientovali na iný, dnes vyhľadávaný výrobok?
OSN označila súčasnú pandémiu za najvážnejšiu krízu ľudstva za posledných 75 rokov. Počty obetí koronavírusu sa šplhajú k čiernym štatistikám krvavých ozbrojených konfliktov, no to najhoršie nás ešte čaká. Keď zúrila na štyroch kontinentoch svetová vojna, tak v zázemí Sovietskeho zväzu, vo Veľkej Británii či v Spojených štátoch sa vlády i ľudia vzopäli, naplno sa rozkrútili kolesá strojov vo fabrikách, všetko išlo na front.
Aj teraz bojujme, no nie fňukaním, že v obchodoch už došli talianske cestoviny. Alebo pochabými nápadmi, že všetko, život aj výrobu, treba na niekoľko týždňov vypnúť. S ochorením COVID-19 sa nedá uzavrieť dočasné prímerie.