Paradoxne pandémia vyriešila spor o kontroverznom rozhodnutí mestskej samosprávy spred niekoľkých rokov organizovať 4. apríla oficiálne kladenie vencov síce pri pôvabnom Kostkovom diele pred Redutou, ale predseda len pri soche, a nie nad mestom, kde je pochovaných 6 846 mužov i žien, ktorí položili svoje životy v boji proti nemeckým okupantom na západnom Slovensku.
Tento postoj sa diametrálne líši od stanoviska konšelov z Prahy 6, ktorí dali deň predtým presunúť sochu maršala Ivana Koneva z Námestia Interbrigády do depozitára súkromnej firmy. Po rozhorčenej diskusii o tomto rozhodnutí sa očakávali verejné protesty, preto rýchle odstránenie pomníka za núdzového stavu mnohí pokladajú za zbabelý čin.
Na Slovensku takéto negatívne emócie nemajú zelenú. V Bratislave sa však pred rokmi menili názvy ulíc spojené so zápasom proti fašizmu pod rúškom návratu k pôvodným pomenovaniam. Dobre, ale ani do novopostavených štvrtí sa nevrátili mená osobností, ktoré napríklad zahynuli v Povstaní či v nacistických táboroch smrti.
Okrem hlavného mesta sa 4. apríla 1945 dočkali slobody aj obyvatelia Liptovského Mikuláša, o ktorý sa viedli za účasti svobodovcov po Dukle najkrvavejšie boje na Slovensku. Preto možno iba súhlasiť s kolegom Vladimírom Jancurom, ktorý v prílohe Víkend predostrel návrh, aby tento deň dostal v kalendári čestné miesto.