Vláda totiž okrem iného rozhodla, že na dodržiavanie poriadku má dohliadať ďalších 1 500 vojakov. Igor Matovič si vo svojom zápale boja proti koronavírusu asi neuvedomil, že do dejín ponovembrového Slovenska sa zapíše ako prvý premiér, ktorý masovo nasadil armádu proti vlastnému obyvateľstvu.
To, čo on vníma ako „službu národu“, sa ostatným môže javiť úplne inak. Tým starším sa vybavia spomienky na časy, keď u nás v roku 1944 pred vypuknutím SNP panovalo stanné právo, tzv. štatárium, a tí mladší si vďaka tomu uvedomia, aká krehká je sloboda.
Silové riešenia sú konzervatívcom blízke. Napríklad minister vnútra Daniel Lipšic po masakre v Devínskej Novej Vsi v roku 2010 nariadil vyzbrojiť samopalmi vzoru 58 celý Policajný zbor. Aj vtedy to vyzeralo, akoby na Slovensku bolo vyhlásené stanné právo. Keď človek v potravinách stretol dvoch ozbrojených mužov, nemal z toho práve najlepší pocit…
Tobôž pri pandémii sú demonštrácia sily a zastrašovanie obyvateľstva vyložene kontraproduktívne. Ľudia sú aj bez toho vystavení stresu a prítomnosť armády v uliciach ich rozhodne neupokojí.
Nezamýšľaných vedľajších účinkov vládneho uznesenia bude určite veľa a najbližšie dni prinesú nepochybne množstvo absurdných situácií. Niekedy je lepšie spoľahnúť sa na to, že väčšina ľudí sa správa zodpovedne, lebo narobíme menšie škody, ako prijímať nedomyslené opatrenia.
Matovič sa možno takýmto spôsobom chce pripraviť na „vypnutie celej krajiny“. A keď už nie rovno blackout, tak podobný scenár (ako to už naznačil) je v hre minimálne pri nadchádzajúcich dvoch predĺžených víkendoch na začiatku mája. Ide o to, aby sme sa raz nezobudili do krajiny, kde armáda hliadkuje v uliciach a nikomu to už ani nepríde čudné…
Zákaz vychádzania bol zjavne šitý horúcou ihlou. Vlastne ani zákazom nie je, lebo v ňom existuje mnoho výnimiek, ktoré však nie sú precízne špecifikované, z čoho vyplýva veľká neistota. Inak môžu veci chápať občania a inak napríklad zmiešané hliadky polície a armády.
Čo napríklad s ľuďmi, ktorí dlhodobo bývajú inde, ako je ich trvalý pobyt? Takých sú v Bratislave desiatky tisíc. Žijú v podnájme a v občianskom preukaze majú uvedenú inú adresu. Ako sa dajú v praxi odlíšiť tí, čo sa v hlavnom meste zdržujú, lebo tu pracujú a žijú, od tých, ktorí by sem teoreticky prišli napríklad v utorok večer?
Alebo čo s ľuďmi, ktorí sa zdržiavajú na svojich chatách a chalupách? Mali by sa všetci vrátiť do svojich bytov? Namiesto toho, aby sme boli radi, že sa dobrovoľne izolovali od okolitého sveta, v prípade, že pôjdu vo štvrtok na nákup do potravín, im hrozí pokuta.
Tých nezamýšľaných vedľajších účinkov vládneho uznesenia bude určite viac a najbližšie dni prinesú nepochybne množstvo absurdných situácií. Niekedy je lepšie spoľahnúť sa na to, že väčšina ľudí sa správa zodpovedne, pretože narobíme menšie škody, ako prijímať nedomyslené opatrenia.