Kedy Igor Matovič porazí koronavírus

Igorovi Matovičovi nik nezávidí. Ľudí, ktorí by si trúfali nahradiť ho na poste premiéra, je menej ako prstov na jednej ruke. Nariekať však nemôže. Nesmie. Líder musí viesť.

10.04.2020 18:45
debata (246)

Nemusí byť vo všetkom najlepší ani najmúdrejší. Ako predseda vlády má však najlepšie možnosti z nás všetkých: môže sa obklopiť najbystrejšími a najskúsenejšími ľuďmi celej krajiny, môže byť v kontakte s politickými lídrami a odborníkmi zo zahraničia.

Môže sa teda radiť s najlepšími, načúvať im. Až potom rozhodnúť a konať. Rozvážne a presvedčivo. A až vtedy, na záver, ďalší krok vlády či krízového štábu oznámiť verejnosti. Stručne, jasne. Najmä bez verejne vypovedaných úvah, ktoré, žiaľ, pričasto vyzerajú, akoby sa rodili priamo za rečníckym pultom. Spoza mikrofónu sa však štát riadiť nedá, nech by bola droga popularity, kamier a žiary reflektorov akokoľvek silno návyková.

Iste, ľahko sa to povie, povedia mnohí. Svetová pandémia je čertovsky ťažká mimoriadna situácia. Ľudia mi dali mandát na boj s korupciou, klientelizmom, mafiou, dodáva šéf kabinetu. Na COVID-19 som nebol pripravený.

Krajina a jej obyvatelia nepotrebujú zvyšovanie napätia a ďalší stres. Už naozaj stačilo. Chce to víziu a poriadny plán!

A my ostatní sme vari boli? Môžu sa tak pýtať lekári, sestričky, záchranári, policajti, vojaci, hasiči, predavačky, vodiči kamiónov, potravinári, poľnohospodári, učitelia, študenti, podnikatelia v cestovnom ruchu, novinári…, stručne: všetci seniori, pracujúci, zamestnávatelia, živnostníci, tínedžeri, deti, matky samoživiteľky, invalidní občania a mnohí iní.

Mohli by sme sa tak pýtať? Mohli. Ale pomohlo by nám to? Nepomohlo. Musíme sa prispôsobiť. Doma, v práci, v rodine. Mysľou aj konaním. Hlavou aj telom. A musíme sa naučiť s korunovaným vírusom žiť a prežiť.

Potrebujeme však pomoc, a to zásadnú. Nie takú, z ktorej má každý pocit, že práve jeho sa akosi netýka, že sa naňho zabudlo. Neistota a nervozita rastú každým dňom. Nebude na výplaty, splátky, nákup surovín, materiálu…

Hrozí masívne prepúšťanie a chudoba. A náš recept? Slovensko vraj koleso vymýšľať nebude, inšpirujeme sa v cudzine. Nemecko, Rakúsko i Česko sú ale so záchrannými opatreniami už oveľa ďalej. Nestrácajú čas.

Štát musí svojim obyvateľom pomôcť. Prvá ani Druhá pomoc kolabujúcemu pacientovi nestačia. Ak stratíme dôveru v štát, systém sa skôr či neskôr sám zrúti. Potom tu budeme mať nielen obrovské ekonomické a psychické trápenia, ale aj nesmierne politické a spoločenské problémy.

Pandémiu a s ňou súvisiace komplikácie zastavia iba rázne opatrenia. Ich dodržiavanie, disciplína. A pokoj. Ľudia už nie sú zvedaví na ďalšie mítingové reči, nedomyslené kroky, výhovorky a hľadanie vinníkov. Krajina a jej obyvatelia nepotrebujú zvyšovanie napätia a ďalší stres. Už naozaj stačilo. Chce to víziu a poriadny plán! Aby sme sa všetci mohli tešiť na čas po korone.

Na bežné chodenie do práce, do školy, na nákupy či do prírody. Obyčajné a predsa vzácne stretnutia vnúčat so starkými, rodičov s deťmi, kamarátov alebo kolegov. Aby sme sa všetci mohli spoločne veseliť, spomínať a radostne sa smiať na tom, ako sa na Zelený štvrtok nedal kúpiť špenát, Slovensko priberalo z cestovín a veľkonočný čokoládový zajac mal rúško.

© Autorské práva vyhradené

246 debata chyba
Viac na túto tému: #korupcia #premiér #Igor Matovič #Veľká noc #pandémia #koronavírus #pomoc štátu #mítingové reči #hľadanie vinníkov #záchranné opatrenia