Ich hlas v utorok zastupoval akurát minister financií Eduard Heger. Aj to akosi slabo. Podľa jeho vyhlásení sa totiž zdalo, že si pomýlil rezort. Lebo to vyzeralo skôr tak, akoby chcel byť ministrom zdravotníctva, než šéfovať rezortu financií. Oveľa viac totiž hovoril o zdravotnom stave ľudí ako o stave ekonomiky.
No i tak toho veľa nepovedal. Papier s prepočtami financov ako prvý ukazoval premiér. Vyšlo mu z nich, že sa to aj tak neoplatí. Ide o primalé prevádzky, čo by aj tak len o dve percentá zmiernili 30-percentný prepad ekonomiky.
Premiér však akosi pozabudol, že za týmto číslom sa skrývajú ľudia. Drobné firmy, malí živnostníci, čo teraz bojujú o holý život svojej firmičky. Pre Matoviča sú to dve percentá, pre nich celý svet.
A tiež akosi pozabudol, že to, čo dnes vyzerá len ako takmer tretinový prepad, môže za pár mesiacov narásť do obludných rozmerov. Nemôžeme totiž len sedieť v rúškach s čistými rukami a čakať, kým sa vonku rozbehnú. A to aj napriek tomu, že stále platí veta o malej otvorenej ekonomike, ktorá je závislá od toho, čo sa deje vonku. No nerobiť nič, lebo inde sa nerobí, je cesta do ekonomického pekla.
Dobrá správa z utorka je akurát to, že veľkí hráči sa dočkali takzvaného kurzarbeitu. Bolo veru načase – po týždňoch márnych volaní. A hrozenia prepúšťaním.
Premiér akosi pozabudol, že to, čo dnes vyzerá len ako takmer tretinový prepad, môže za pár mesiacov narásť do obludných rozmerov. Nemôžeme totiž len sedieť v rúškach s čistými rukami a čakať, kým sa vonku rozbehnú. Nerobiť nič, lebo inde sa nerobí, je cesta do ekonomického pekla.
Čo-to štát hodí aj živnostníkom, čo si pre primalé príjmy nemuseli povinne platiť sociálne odvody. A keďže ich zákon nenútil, ani si ich veru dobrovoľne neplatili. Ono ani tie minimálne nie sú veru lacné. Veď ak zarobíte okolo päťstovky, pričom musíte platiť „zdravotku“, tak na nejaké dobrovoľné platby to veľmi nevychádza.
Na tejto tlačovke však premiér chýbal. Opatrenia ekonomickej pomoci ohlasovali šéfovia rezortov práce a financií.
Inak, utorok mal byť pôvodne deň, keď sa malo dohodnúť, ako sa budú otvárať obchody. Aspoň tak sa dušoval minister hospodárstva Richard Sulík. Aj on však akosi zostal tento deň za dverami.
Očividne však za nimi nelenil. Pod jeho taktovkou vznikne ekonomická krízová rada. A už na stredu zvoláva prvú tlačovku po jej prvom zasadnutí.
Mimochodom, Rakúsko v utorok otvorilo prvé obchody. Od mája majú pribudnúť aj kaderníctva a obchodné centrá. V pláne sú aj školy. A to aj napriek tomu, že tamojšia vláda sa netají tým, že súboj s vírusom nemajú ani zďaleka vyhratý. Opatrenia uvoľňuje aj Španielsko. Dáni dokonca od stredy pustia prvostupniarov do škôl.
Tak kedy sa Slovensko opäť rozbehne? Zdá sa totiž, že vírus nezmizne zo dňa na deň. Budeme sa s ním musieť jednoducho naučiť žiť. A na život treba mať aj peniaze.