Dôvodov je viacero. Predovšetkým, dlhodobá izolácia neprospieva detskej psychike. Po viac ako mesačnej karanténe, keď mnohí rodičia plnili zároveň úlohu pedagógov, by deťom nepochybne prospelo, keby sa opäť mohli socializovať a rodičia by sa mohli z OČR vrátiť do práce.
Mnohé deti, najmä so sociálne slabších rodín, nemajú doma počítač ani prístup k internetu a tým pádom nemajú ani možnosť učiť sa on-line. Týmto deťom sa musia učitelia v škole venovať oveľa viac a keď nemajú doma príslušné vybavenie, sú oproti svojim rovesníkom znevýhodnené.
Vedci z nemeckej akadémie vied Leopoldina, ktorí vypracovali odporúčania pre kabinet Angely Merkelovej, zdôrazňujú, že opätovné otvorenie škôl by malo prebehnúť „čo najskôr“, pretože domáca výučba by ešte viac prehĺbila sociálnu nerovnosť vo vzdelávaní.
Otváranie škôl nemusí byť plošné, ale môže prebiehať vo viacerých fázach. Napr. v spomínanom Nemecku by sa mali do škôl ako prví vrátiť starší žiaci, aby bol zabezpečený ich plynulý prechod na stredné školy. Dôležité je najmä to, že dokážu dodržiavať prísne hygienické opatrenia. Postupne by sa do škôl mali začať vracať aj mladší žiaci, no tí najmenší by mali zostať doma až do leta a ich rodičia by preto mali dostávať od štátu finančnú podporu, aby sa o nich mohli starať.
Samozrejme, každá krajina má právo prijať vlastný plán, ako žiakov postupne prinavrátiť do školských lavíc, no najhoršie, čo môžeme urobiť, je nerobiť nič.