Druhá predikcia vývoja šírenia koronavírusu na Slovensku bola už miernejšia. Podľa nej malo ochorenie COVID-19 spôsobené koronavírusom na území Slovenska vrcholiť v júli. V tom čase by mohlo byť podľa IZP nakazených približne 170-tisíc Slovákov.
Ponechajme teraz bokom, z čoho analytici vychádzali a aký matematický model použili. Podstatné je, že realita je úplne iná. Na Slovensku nemáme ani milión, ani stotisíc, ba ani len tisíc nakazených.
Vláda na čele s Igorom Matovičom však stále odmieta prijať realitu a zjavne vychádza z týchto „apokalyptických predikcií“. Pritom je zjavné, že po prijatí všetkých doterajších opatrení je nepravdepodobné, že by sme sa čo i len priblížili k druhému scenáru.
Hrať sa na spasiteľa je však mimoriadne lákavé. Matovič vie, že koronakríza mu pripravila jedinečnú šancu zapísať sa do histórie. A už len predstava, že by o ňom raz ľudia mohli hovoriť ako o tom, „čo zakrútil s koronavírusom“ je taká lákavá, že jej jednoducho nemôže odolať. Preto si hudie stále svoje: robíme to najlepšie na celom svete, ukážte mi inú krajinu, kde to robia lepšie!
Lenže zatiaľ čo on sa nadchýna a dojíma sám sebou, iní konajú. Nik nemá zaručený recept, ako poraziť koronavírus, ale tí druhí odmietajú prešľapovať na mieste. Prístup ostatných krajín pripomína prvolezca, zdolávajúceho ťažkú stenu. Vie, že každý krok sa mu môže stať osudný, preto dôkladne zvažuje, kde stúpi a čoho sa chytí, a takto sa pomaličky posúva vpred. Niekedy sa vydá zlou cestou, preto sa vráti a urobí krok späť. Riskuje a vie, že môže spadnúť, no keby zostal na mieste, bol by síce v bezpečí, no časom by mu došli zásoby.
Tak ako je hlúpe a nezodpovedné, keď niekto zľahčuje ochorenie COVID-19, tým, že ho porovnáva s inými chorobami (však aj na normálnu chrípku umierajú ľudia!), je nezmyselná aj dilema, či treba zachraňovať ľudské životy, alebo ekonomiku. Treba oboje! Chrániť a uvoľňovať!
Tak je to aj s aktuálnou koronakrízou. Treba robiť neustále malé krôčiky vpred, „skúmať terén“ a popritom sa istiť. Niečo sa osvedčí, niečo sa ukáže ako nesprávne. Ak to bude nutné, vždy sa môžeme vrátiť o krok späť. Napríklad situácia v Domove sociálnych služieb v Pezinku, kde je viacero infikovaných a traja klienti nákaze podľahli, nám ukazuje, že treba sprísniť opatrenia v zariadeniach pre seniorov, ktorí predstavujú veľkú rizikovú skupinu.
To sa však nijako nevylučuje s postupným uvoľňovaním v iných oblastiach. A vôbec nie je podstatné, že niektoré zamestnania prispievajú k HDP iba 2¤%. Podstatné je to, aby sa čo najviac ľudí mohlo vrátiť do normálu.
Tak ako je hlúpe a nezodpovedné, keď niekto zľahčuje ochorenie COVID-19, tým, že ho porovnáva s inými chorobami (však aj na normálnu chrípku umierajú ľudia!), je nezmyselná aj dilema, či treba zachraňovať ľudské životy, alebo ekonomiku. Treba oboje! Chrániť a uvoľňovať!