Teraz, keď už ohniská nákazy poznáme – sú nimi zariadenia sociálnych služieb a rómske osady – mali by sme sa zamerať predovšetkým na ne.
Najmä v domovoch dôchodcov, kde je zvýšená miera smrtnosti na ochorenie COVID-19, treba zamedziť jej ďalšiemu šíreniu, aby sme ochránili tých najzraniteľnejších – seniorov. Podľa štatistík až polovica ľudí, ktorí v Európe na COVID –19 zomreli, boli seniori zo zariadení sociálnych služieb.
Kým v Rakúsku, ale aj v iných krajinách, chcú ľudí v domovoch dôchodcov a ústavoch sociálnej starostlivosti testovať plošne, u nás sa zatiaľ s ničím takým nepočíta.
Hoci premiér Igor Matovič neustále zdôrazňuje, že nechce mať na svedomí smrť ani jedného človeka, zároveň tvrdí, že u nás na takéto plošné testovanie nemáme kapacity. Nuž, nie slová, ale činy sú dôležité.
Viacerí župani sa preto rozhodli, že sa nebudú ďalej len tak nečinne prizerať, a na vlastné náklady otestujú klientov aj zamestnancov v týchto zariadeniach.
Ak v Rakúsku dokážu v najbližšom čase otestovať 130-tisíc ľudí a slovenské VÚC z vlastných peňazí hodlajú testovať zhruba 30-tisíc ľudí, možno skonštatovať, že tento štát zlyháva vo svojich základných funkciách. Prístup vlády je o to nepochopiteľnejší, že zástupcovia zariadení sociálnych služieb žiadajú o takýto krok už od 23. marca!
Pomoc má byť cielená – má ju dostať ten, kto ju najviac potrebuje. Momentálne sú to seniori a zamestnanci domovov sociálnych služieb a Rómovia v osadách. Samozrejme, najjednoduchšie riešenie je všetko uzavrieť – krajinu, ľudí v okresoch či osady.
Rovnako nepochopiteľný je prístup k rómskym osadám, v ktorých sa vyskytli prípady nákazy. Namiesto toho, aby sme od ostatných izolovali chorých jedincov, uzatvárame celé obce, čím sa iba zvyšuje pravdepodobnosť ďalšieho šírenia nákazy. Na to, ako asi môžu dodržiavať karanténu ľudia natlačení v chatrčiach, v katastrofálnych hygienických podmienkach, asi nikto nemyslel…
Tak ako vláda uvoľnila pre potreby karantény zariadenie v Častej-Papierničke, nepochybne by sa našlo aj zariadenie niekde na východe Slovenska. A len tak mimochodom, vie si niekto predstaviť, že by štát uzavrel nejaké sídlisko alebo celú obec, kde žije prevažne majoritné obyvateľstvo?
Namiesto obviňovania mimovládnych organizácií z nečinnosti (ktoré v skutočnosti suplovali úlohu štátu), sa treba skôr pýtať, prečo vláda je nie schopná koordinovane postupovať a riešiť kritickú situáciu v oblastiach, kde žije tzv. marginalizované obyvateľstvo.
Pomoc má byť cielená – má ju dostať ten, kto ju najviac potrebuje. Momentálne sú to seniori a zamestnanci domovov sociálnych služieb a Rómovia v osadách. Samozrejme, najjednoduchšie riešenie je všetko uzavrieť – krajinu, ľudí v okresoch či osady.