Hoci aj u nás máme niekoľko špičkových pracovísk, azda nik nepočíta s tým, že takýto výskum by mohol prebiehať na Slovensku. Napriek vyhláseniam politikov bola veda u nás vždy iba akousi popoluškou: opomínaná a podfinancovaná. Napr. výdavky na vedu v r. 2018 predstavovali len 0,83 percenta HDP, čo je oproti európskemu priemeru (2,88 % HDP) zúfalo málo.
A zdá sa, že na tomto stave sa nič nezmení ani s nástupom novej vládnej garnitúry. Hoci v úvode programového vyhlásenia vlády (PVV) je veta: „Vláda SR vníma prechod na vzdelanostnú spoločnosť ako kľúčový faktor pre budúcu konkurencieschopnosť nášho hospodárstva a kvalitu života na Slovensku,“ samotnej vede, výskumu a inováciám sú v PVV venované len dva krátke odstavce plné vágnych viet.
Nikde ani zmienka o tom, že vláda hodlá výdavky na vedu postupne zvyšovať, aby sme sa dostali aspoň nad 1 %. Kde neexistuje jasný záväzok, nemožno očakávať ani zmenu k lepšiemu. Hoci zovšadiaľ neustále počúvame, že na obranu by sme mali vykladať minimálne 2 % HDP, z úst žiadneho politika nezaznelo, že na vedu treba dať 1,5 %, ako to robí napr. susedné Česko. My totiž v tejto oblasti nezaostávame len za vyspelejšími krajinami Západu, ale aj za štátmi V4.
Takýmto spôsobom sa nielenže neposunieme vpred, ale vzhľadom na to, že nie sme pripravení ani na digitalizáciu a automatizáciu, nám naopak hrozí prepad.
V PVV sú vede venované len dva krátke odstavce plné vágnych viet. Nikde ani zmienka o tom, že vláda hodlá tieto výdavky postupne zvyšovať, aby sme sa dostali aspoň nad 1 %. Kde neexistuje jasný záväzok, nemožno očakávať ani zmenu k lepšiemu.
Na jeseň roku 2018, teda dávno pred vypuknutím pandémie, sa objavila správa OECD, podľa ktorej budú krajiny strednej a východnej Európy v nasledujúcich rokoch čeliť významnému vplyvu automatizácie. V dôsledku toho by malo dôjsť k náhrade mnohých súčasných pracovných miest strojmi. Najvypuklejší je tento problém na Slovensku, kde robotizácia a automatizácia výroby môže ohroziť až 34 % pracovných miest.
V správe OECD sa ďalej uvádza, že pracovné pozície, ktoré vyžadujú vysoký stupeň vzdelania, sú v bezpečí, kým pozície vyžadujúce iba základné vzdelanie sú oveľa ohrozenejšie ako pri predchádzajúcich vlnách automatizácie.
A keďže ďalším hendikepom našej ekonomiky je jej jednostranná orientácia na výrobu áut, to nás robí ešte zraniteľnejšími. Vzhľadom na celosvetový pokles predaja automobilov je zrejmé, že automobilky budú v niektorých závodoch produkciu znižovať. Sotva to urobia v domovských krajinách, kde by čelili kritike zo strany zamestnancov aj vlády. Skôr sa dá predpokladať, že zavrú fabriky napr. u nás, pričom my do toho nebudeme môcť hovoriť. Čo potom?
Preto je dôležité, aby vláda nezanedbávala vedu a začala systematicky podporovať inovatívne firmy, ktoré produkujú veľkú pridanú hodnotu. Vo svete je viacero krajín, ktoré svojho času boli dobrým miestom na život, no zaspali „na vavrínoch“. Múdry sa z chýb druhých poučí…