Iste i na ostatné médiá, ale práve tie printové existujú či niekedy iba prežívajú z dlhodobého hľadiska vo výrazne nevýhodnejšom postavení.
Slovensko bolo roky na nelichotivých horných priečkach rebríčka, pokiaľ išlo o daňové zaťaženie periodickej tlače. Vlani na jeseň sa našiel konsenzus naprieč politickým spektrom a parlament novelizoval zákon, ktorým sa daň z pridanej hodnoty pre nás znížila z 20 na 10 percent, čím sme sa zaradili do európskeho priemeru.
Takéto mechanické porovnávanie však pokrivkáva. Skúste vydávať denník v štáte, v ktorom 30 miliónov obyvateľov hovorí tým istým jazykom, so Slovenskom. Tomu zodpovedá i záujem výrobných a obchodných firiem o inzerciu.
Dlho sme sa netešili novele zákona, ktorá vošla do platnosti 1. januára. Koronakríza síce potvrdila význam a nezastupiteľnosť printových médií, ktorých novinári sa pohybujú v prvých líniách boja proti zákernému vírusu, no ruka v ruke s tým prišiel i prepad reklamného trhu. Stačí si prelistovať denníky z posledných týždňov.
V takej situácii môžeme iba uvítať iniciatívu členov kultúrneho a vzdelávacieho výboru Európskeho parlamentu. Vo svojom vyhlásení vyzdvihujú kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú médiá pri informovaní verejnosti počas pandémie, no pripomínajú, že príjmy z inzercie klesli až o 80 percent! Preto by sa peniaze z eurofondov mali dostať aj k nim, ku kultúre a k celému tvorivému sektoru.
Európska komisia a členské štáty únie hľadajú cesty, ako zabezpečiť podporu všetkým, ktorí ju nevyhnutne potrebujú. A potrebujeme ju aj my. Najlepšie, keby sme sa na Slovensku vrátili k myšlienke zníženia DPH pre periodickú tlač na nulu.