Predel v poľnohospodárstve

Keď vypukla pandémia koronavírusu, ľudia sa nahrnuli do obchodov a inštinktívne začali zhromažďovať zásoby potravín. Obraty reťazcov prekonali rekordy vianočných nákupov. Vzápätí nasledovali ubezpečenia politikov, obchodníkov aj výrobcov potravín: máme toho v skladoch dosť.

26.04.2020 19:00
debata (20)

Najmenej polovica potravín je však z dovozu. Už mesiac zúri v Európe sucho, ktoré spolu s chystanými zmenami vládnej agrárnej politiky vrhá na slovenskú produkciu potravín úplne nové svetlo. Ak po jarných mrazoch, čo obrali priveľa z úrody ovocia, nenaprší, bude to krutý rok na všetko.

Schopnosť krajiny živiť sa vlastnými rukami už tri desaťročia klesá. Je to zreteľné počas suchých rokov, početnosť ktorých narastá. No nie je to iba globálna klimatická zmena, ktorá znižuje domáci produkčný potenciál. Poľnohospodárstvo a potravinárstvo sa permanentne prispôsobujú vládnym garnitúram a ich predstavám, nie uceleným konceptom, aj požiadavkám Spoločnej poľnohospodárskej politiky. V nej boli prednejšie vždy záujmy starých a nie nových členských krajín únie.

Výsledkom transformácie družstiev, privatizácie štátnych majetkov a potravinárskych podnikov a vstupu do EÚ, s ktorou prišiel zahraničný kapitál, nebola stabilizácia potravinovej sebestačnosti, rast kvality domácej produkcie, ale celoplošný úpadok. Kto ho má na svedomí?

Má sa za hotovú vec, že sebestačnosť zafinancujú európske peniaze, ktoré potečú k správnym hospodárom, teda k malým rodinným farmárom, a tí rýchlo zvýšia podiel chýbajúceho ovocia, zeleniny, mäsa či vína na trhu. V praxi však nič tak priamočiaro nefunguje.

Koľko kritikov, toľko príčin. Niektorí obviňujú z rozbíjania družstiev expremiéra Jána Čarnogurského, ďalší exministra financií Ivana Mikloša, tvrdiaceho, že keď niečo bude chýbať, dovezieme zvonka. A samo agropotravinárstvo? Zostalo prevažne veľkovýrobné. Máme nielen veľké exdružstvá, no aj dva obrie pivovary, dva cukrovary, zopár prevažne veľkých mliekarní, minimum konzervární, mäsokombináty, ktoré radšej dovážajú polovice ošípaných či hovädzie štvrte, než by živé zvieratá spracúvali vo vlastných bitúnkoch.

S vládou Igora Matoviča sa črtá generálna zmena, ktorá sa začína čistením Augiášovho dotačného chlieva a odhodlaním revitalizovať malých, mladých, začínajúcich a rodinných farmárov. Matovič podobne ako Robert Fico pred ním sa zaprisaháva obnovením potravinovej sebestačnosti. Túto pesničku Slovensko rado počúva. Otázka je ako, s kým a za čo oživenie realizovať.

Má sa za hotovú vec, že sebestačnosť zafinancujú európske peniaze, ktoré potečú k správnym hospodárom, teda k malým rodinným farmárom, a tí rýchlo zvýšia podiel chýbajúceho ovocia, zeleniny, mäsa či vína na trhu. V praxi však nič tak priamočiaro nefunguje. Po brexite a prekonaní koronavírusu treba takmer naisto rátať s nižšími výdavkami Bruselu na poľnohospodárstvo. Bude treba viac domácich zdrojov, lenže dorovnávanie výkonnosti agroodvetvia cez tzv. štátnu pomoc bol večný problém.

Potrebujeme poľnohospodárstvo, ktoré bude veľkosťou a pestovateľsko-chovateľským zameraním podnikov pestrejšie. To sa dá dosiahnuť kooperáciou malých, stredných a veľkých podnikov, tiež dotačným tlakom na reštrukturalizáciu tých veľkých. Do úvahy treba brať ochotu bankového sektora financovať vznikajúce malé farmy, len 50-tisíc eur štartovného nestačí a limity majú aj štátne záruky.

Naozaj treba zvážiť, kto predstavuje hlavný prúd v produkcii mlieka, mäsa, ovocia či zemiakov. Podporme malých a mladých, no nie spôsobom, že vypukne občianska vojna medzi malými a veľkými. Kritériom nech je potravinový a krajinársky prínos. Žiada sa spolupráca naprieč celou krajinou, a tú možno budovať spoločnými odbytovými organizáciami. Je ich hriešne málo. Práve ony by otvorili slovenskej produkcii cestu do reťazcov, ktoré sú kľúčové v predaji potravín.

© Autorské práva vyhradené

20 debata chyba
Viac na túto tému: #Potraviny #poľnohospodárstvo #sucho #reťazce #Igor Matovič #klimatická zmena #sebestačnosť #Spoločná poľnohospodárska politika #agroodvetvia